Geotermálna energia má na Slovensku veľký potenciál, potvrdzuje to aj analýza Ministerstva životného prostredia, podľa ktorej sa na našom území nachádza až 25 perspektívnych geotermálnych oblastí s teplotou vody do 150 stupňov Celzia v hĺbke do päťtisíc metrov. Vyhovujúce prírodné podmienky využívajú v mnohých oblastiach aj poľnohospodári.
Geotermálna energia je popri využití na výrobu elektriny a tepla hojne aplikovaná práve v poľnohospodárstve – ako zdroj tepla pri pestovaní zeleniny, ovocia či kvetov.
Na Slovensku sú pioniermi vo využívaní energie zo zeme pestovatelia paradajok. Dá sa povedať, že pestovanie tejto plodiny zažíva na Slovensku renesanciu, čoho dôkazom sú aj pulty slovenských obchodov, kde nájdete pestrú ponuku odrôd od viacerých fariem.
Sú chutnejšie, voňavejšie a zdravšie než tie z dovozu. Dozrievajú totiž v skleníkoch na blízkych farmách, a nie v kamiónoch na ceste zo španielskych plantáží.
Chutné slovenské paradajky
Všetci veľkí slovenskí pestovatelia rajčín sa opierajú aj o geotermálnu energiu. Umožňuje im to vykurovať skleníky lacnejšie než tradičnými palivami. A navyše je ich pestovanie oveľa ekologickejšie.
„Naše skleníky sú absolútne bezemisné. Vykurujeme geotermálnou energiou, čiže obnoviteľnými zdrojmi, bez spaľovania fosílnych palív a emisie CO2,“ povedal pre Startitup.sk Zsolt Bindics, predseda najväčšieho odbytového združenia paradajok na Slovensku GreenCoop,.
„Dažďovú vodu zbierame zo striech a závlahovú vodu dodávame cez kvapkovú závlahu ku každej rastline samostatne. Vodu, ktorú rastlina nevyužije, vraciame naspäť do závlahy, takže ani kvapka vody nevyjde nazmar,“ opisuje ekologický postoj predseda združenia.
GreenCoop dopestuje ročne 10-tisíc ton paradajok, čo je zhruba polovica z ročnej produkcie Slovenska. Zakladatelia firmy začínali v roku 2006, keď si priniesli know-how z Holandska, ktoré je napriek svojej malej rozlohe vďaka pokročilým technológiám jedným z najväčších exportérov zeleniny v Európe.
Minimálna ekologická stopa
„Pestujeme v moderných skleníkoch vykurovaných geotermálnou vodou, pričom sme využili technologický transfer z Holandska a z Izraela. V Holandsku má pestovanie v skleníkoch pomocou moderných technológií dlhú tradíciu a v Izraeli sú zas najlepšie závlahové systémy, ktoré vedia každú kvapku vody efektívne využiť,“ približuje Bindics.
„Naším prvoradým cieľom je pestovať s čo najmenšou ekologickou stopou. Naše združenie pestovateľov Veselých paradajok produkuje o 15-tisíc ton oxidu uhličitého ročne menej. Už len to, že pestujeme ako združenie, znamená zdieľanie a spoločné využívanie mnohých vecí, ako napríklad technológie na čistenie skleníkov, na balenie a skladovanie či spoločné nákladné autá. Vďaka tomu zaťažujeme prírodu v čo najmenšej miere a sme odhodlaní v tom pokračovať aj ďalej,“ vysvetľuje predseda združenia.
GreenCoop má svoju základňu v regióne Žitného ostrova, no plány firmy sa tu nekončia. Overenú technológiu už aplikujú aj v Maďarsku a vo výhľade majú Rumunsko.
Z baní do skleníkov
Druhým najväčším producentom paradajok na Slovensku je združenie Ovozela. Patria sem aj Hornonitrianske bane Prievidza. Baníci sa v rámci premeny neekologickej ťažby hnedého uhlia stali pestovateľmi paradajok vyžívajúcimi geotermálnu energiu. Teplo z baní, ktoré sa postupne zatvárajú, využívajú na vykurovanie skleníkov.
Z baníkov sa tak stali pestovatelia zeleniny, čo má lepší vplyv nielen na ovzdušie celého regiónu Hornej Nitry, ale aj na zdravotný stav samotných baníkov.
Geotermálna energia sa v niektorých agropodnikoch využíva už dlhé roky. Príkladom je spoločnosť Slovkvet z obce Podhájska, ktorá stavila na tento zdroj vykurovania už v roku 2005. Okrem rajčín pestuje v skleníkoch aj gerbery, čo z nej robí najväčšieho producenta tohto druhu kvetín na území bývalého Československa.
„Našu firmu sme zakladali v roku 1995 a geotermálnu energiu využívame od roku 2005. Je oveľa lacnejšia ako klasické vykurovanie plynom či nákup elektrickej energie. Geotermálna energia odovzdá svoju energiu vode a tú cirkulujeme v skleníkoch počas celého roka,“ opisuje postup konateľ spoločnosti Branislav Oremus.
O vrt sa delia s blízkym kúpaliskom
Teplo na vyhrievanie skleníkov čerpá Slovkvet z termálnych prameňov, o ktoré sa delí s miestnym termálnym kúpaliskom Podhájska.
„Paradajky aj gerbery pestujeme v kokosovom vlákne, čo je v súčasnosti najmodernejší spôsob pestovania. Je to vlastne kokosová škrupina, rozdrvená a premiešaná s kôrou,“ uvádza Oremus.
Pokrokovosť podčiarkuje aj fakt, že pri pestovaní sa nepoužívajú žiadne pesticídy, alebo to, že hneď ako vykvitnú prvé kvety, do skleníkov vpúšťajú poľnohospodári čmeliaky, ktoré sa starajú o opelenie kvetov.
Geotermálna energia má ekologické aj ekonomické výhody
Využívanie geotermálnej energie nie je podľa Oremusa na Slovensku dostatočné. „Z nášho hľadiska je využívanie geotermálnej energie zaujímavé, no zatiaľ nie je dostatočne využívané. Island nás inšpiroval návštevami rybných staníc či pestovaním v skleníkoch, ako túto energiu ešte lepšie spracovávať,“ komentuje svoju minuloročnú návštevu na ostrove gejzírov slovenský pestovateľ.
Paradajky na Slovensku sú už teraz úzko späté s geoenergiou. Ich pestovatelia včas pochopili, že ide o perspektívny zdroj tepla. Dokážu tak konkurovať zahraničným producentom, aj keď ich ponuka je zvyčajne lacnejšia. Zákazníci ale zvyčajne oceňujú kvalitu a uprednostňujú kvalitnejšie domáce plody.
„Nepotrebujeme tu španielske paradajky, ktoré precestujú pol sveta. Nech sú na spestrenie, ale pozrime sa, aké sú a čo po nich zostáva. Keď sa bavíme o ekológii, hovorme aj o uhlíkovej stope,“ povedal pre Denník N riaditeľ zeleninárskeho zväzu Jozef Šumichrast.
Pestovatelia paradajok dokazujú, že Slovensko má k využívaniu geotermálnej energie nakročené správnym smerom. Energia zo zeme dokáže byť nielen ekologickou alebo ekonomickou alternatívou k tradičným zdrojom. Podľa štúdie výskumného centra Európskej komisie by geotermálna energia dokázala na Slovensku postupne úplne nahradiť ťažbu uhlia. Do roku 2030 by vďaka tomu dokonca mohla vzniknúť úspora v objeme 2,7 miliardy eur, písal Euractiv.
K širšiemu využitiu geoenergie však bude potrebná nielen odvaha a odhodlanie podnikateľov, ale aj správne nastavenie incentív štátnej podpory.
Titulná fotka: Shutterstock
Comments are closed.