Prakticky všetky krajiny dlhodobo intenzívne riešia, ako redukovať využívanie fosílnych palív a postupne ich nahrádzať obnoviteľnými zdrojmi, ku ktorým patrí aj geotermálna energia.
Členské štáty Európskej únie sa zaviazali do roku 2020 dosiahnuť spoločný podiel využívania obnoviteľných zdrojov na úrovni 20 percent. Niektoré vyspelé krajiny ako Švédsko, Fínsko či Estónsko sú už dávnejšie nad touto hranicou, iné štáty však naopak zaostávajú. Aj preto bol celkový priemer v Únii pred dvomi rokmi na čísle 18,9 percenta.
Najaktuálnejšia smernica už počíta s upravenou métou do roku 2030 – podľa najnovších cieľov sa má z obnoviteľných zdrojov získavať až 32 percent energie. Je to v súlade so závermi Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2016 vrátane dlhodobej vízie dosiahnuť v roku 2050 na kontinente takzvanú uhlíkovú neutralitu, teda hospodárstvo s výrazne zníženým objemom emisií.
Na splnenie plánov týkajúcich sa využívania obnoviteľných zdrojov energie si jednotlivé členské štáty nastavili takzvané akčné plány. Na Slovensku ho ešte v roku 2010 zverejnilo Ministerstvo hospodárstva. Dokument rátal s tým, že v roku 2020 bude u nás z obnoviteľných zdrojov pochádzať 14 percent energie pri výrobe tepla, chladu, elektriny a v doprave. Ministerstvo zároveň vypracovalo aj aktuálnejší Národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030, v ktorom ráta so širším využitím geotermálnej energie.
Náhrada za uhlie či zemný plyn
Podľa názoru viacerých odborníkov bude práve geotermálna energia dôležitým prostriedkom na ceste k dosiahnutiu spomenutých cieľov, teda k udržateľným, ekologickejším zdrojom energie, ktoré sú zelenou alternatívou k neustále dominantným zdrojom ako sú uhlie, zemný plyn a ropa.
V súčasnosti sa geotermálna energia využíva na produkciu len niečo vyše jedného percenta globálnej spotreby elektriny a na výrobu troch percent spotreby tepla. Potenciál je však oveľa väčší.
Prognóza Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) počíta s tým, že geotermálna energia sa stane jednou z kľúčových častí celosvetového mixu obnoviteľných zdrojov energie s tým, že sa v dohľadnej dobe postará o dodávku štyroch percent elektrickej spotreby. Odvážnejšie predpovede hovoria o tom, že z tohto zdroja by planéta mohla postupne čerpať až šestinu svojej energetickej spotreby.
Týmto predpokladom nahráva najmä skutočnosť, že geotermálna energia je veľmi spoľahlivý zdroj, ktorý nepodlieha externým vplyvom vrátane počasia – na rozdiel napríklad od slnečnej či veternej energie. Zároveň ide o dostupný zdroj energie, ktorý je doslova na dosah – uskladnený v útrobách Zeme, kde podľa odhadov v hĺbke okolo 10 kilometrov nájdeme asi 50-tisíckrát viac energie ako poskytujú ropa a zemný plyn.
Geotermálna energia zároveň spĺňa požiadavku na produkciu elektriny a tepla, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. V porovnaní s tradičnými zdrojmi je produkcia emisií zanedbateľná a životnosť geotermálnych vrtov sa počíta v desiatkach rokov.
Dvojnásobok geotermálnych elektrární
Na efektívnejšie využitie geotermálnej energie sú potrebné najmä cielené aktivity vlád a podpora lokálnych projektov. Predpokladom sú aj osvietení, zanietení podnikatelia ochotní investovať vlastné prostriedky do čerpania prírodných zdrojov, hoci ide o biznis, kde výsledok nikdy nie je zaručený.
Intenzívne využitie geotermálnej energie ako silnejúci trend potvrdzujú aj čísla z poslednej dekády, keď sa výrazne zvýšil počet zariadení, ktoré energiu zo Zeme dokážu zužitkovať. Inštalovaná kapacita geotermálnych elektrární vo svete nedávno prekročila hranicu 15 gigawattov a len za posledné desaťročie narástla takmer o tretinu.
V Európe sa za rok 2019 zvýšila inštalovaná kapacita o 5 percent (na 3,3 GWe), pričom celkovo je v prevádzke 130 geotermálnych elektrární. Ďalších 36 je vo fáze developmentu a viac ako 120 sa plánuje, čo znamená, že v najbližších rokoch by sa počet zariadení tohto typu mohol v Európe zdvojnásobiť, vyplýva z údajov inštitúcie EGEC (European Geothermal Energy Council). Na Slovensku zatiaľ geotermálnu elektráreň nemáme.
Rastie podpora zelených projektov
Ako najperspektívnejší model sa pri využívaní geotermálnej energie aj v súčasnosti javia zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (CHP – combined heat and power, u nás známa vo všeobecnosti pod skratkou KVET – Kombinovaná výroba tepla a elektriny). Všade tam, kde sa geotermálna energia dokáže vyťažiť, sa v týchto prevádzkach získaná para využíva na pohon turbín, ktoré generujú elektrinu, ako aj zostatkové teplo. Obe zložky sa využívajú v priemyselnej výrobe či na centrálne vykurovanie.
Aj vzhľadom na reguláciu a opatrenia je zrejmé, že podobné geotermálne systémy budú vo svete pribúdať čoraz rýchlejšie. V roku 2018 Svetová banka napríklad stopla pôvodne schválenú investíciu na výstavbu uhoľnej elektrárne v Kosove a oznámila, že už nebude pokračovať v podpore projektov, ktoré využívajú ako zdroj energie uhlie. Ekonomickým argumentom je, že využívanie obnoviteľných zdrojov dnes už vychádza lacnejšie.
Naopak, pribúdajú iniciatívy zamerané na podporu zelených projektov. Patrí k nim aj takzvaný Modernizačný fond týkajúci sa desiatky krajín EÚ s nižšími príjmami vrátane Slovenska. Z fondu financovaného z obchodovania s emisiami budú od roku 2021 prúdiť do jednotlivých ekonomík stovky miliónov eur, pričom jednou z hlavných oblastí podpory budú projekty na využitie obnoviteľných zdrojov energie. Tie by mali pomôcť uspokojiť čoraz väčší dopyt po teple a elektrine, či už na strane domácností, ale aj priemyslu.
Náklady na budovanie geotermálnych systémov by mohlo čiastočne znížiť prípadné využitie starých zariadení doteraz fungujúcich na fosílnych palivách. Samotná prevádzka geotermálnych elektrární je už následne ekonomicky rentabilná, pretože nie je natoľko nákladná. Výsledným produktom pre odberateľov je navyše popri elektrine zvyčajne aj zostatkové teplo pre centrálne zásobovanie alebo ohrev úžitkovej vody.
Comments are closed.