K energetickej nezávislosti Európy vedú viaceré cesty. Dokazujú to mestá, kde hrá geotermálna energia pri vykurovaní významnú úlohu.
Ide totiž o dynamicky rozvíjajúci sa sektor, čo dokazujú aj čísla. V roku 2024 fungovalo v EÚ približne 308 systémov diaľkového vykurovania napojených na geotermálne zdroje.
Globálne investície do geotermálneho vykurovania v roku 2023 dosiahli 45 miliárd dolárov. Európske mechanizmy pre financovanie energetických projektov ako inovačný fond, modernizačný fond alebo Európska investičná banka (EIB) zase aktívne finančne prispievajú na konkrétne strategické projekty.
Aby toho nebolo málo, ďalší prelom môžu priniesť nové technológie, ktoré budú môcť čerpať teplo aj v oblastiach bez prirodzených rezervoárov vody.
Podľa odhadov by do roku 2050 mohli geotermálne technológie dosiahnuť globálny inštalovaný výkon približne 800 GW. Najmä vďaka rozvoju pokročilých technológií ako EGS – Enhanced Geothermal Systems a AGS – Advanced Geothermal Systems.
Ak by väčšina tejto kapacity slúžila na výrobu elektriny a pracovala s vysokým kapacitným faktorom (80-90 %), ktorý je pre geotermálne zdroje bežný, mohla by ročne vyprodukovať približne 5 500 až 6 000 TWh elektriny.
Toto množstvo energie by teoreticky pokrylo ročnú spotrebu približne 1 – 1,7 miliardy domácnosti. Samozrejme v závislosti od regiónu a priemernej spotreby elektriny.
Geotermálna energia pri vykurovaní v Dánsku
K tomuto vývoju prispeje aj škandinávska krajina. Mapovanie jej zemského podložia totiž v roku 2021 prinieslo prekvapujúce zistenia.
Ukázalo sa, že sa v hlbinách ukrýva toľko geotermálnej energie, že by mohla pokryť až polovicu celkových potrieb tepla v Dánsku.
Informácie nezostali iba na papieri, ale pretavili sa do reality. V októbri 2025 totiž štát spustil do prevádzky prvú veľkokapacitnú geotermálnu tepláreň v meste Aarhus.
Princíp jej fungovania je vo svojej podstate jednoduchý. Z hĺbky 2,5 kilometra pod zemou stúpa prirodzene zohriata voda s teplotou 70 °C, ktorá odovzdáva energiu do siete centrálneho zásobovania teplom, a následne sa vracia späť do zeme, aby sa cyklus zopakoval.
Do roku 2030 by mala geotermálna energia pokrývať približne 20 % dopytu po teple v Aarhus. Po úplnom dobudovaní všetkých plánovaných zariadení pôjde o najväčší geotermálny systém centrálneho zásobovania teplom v Európskej únii s celkovým výkonom aspoň 102 MW.
Pre krajinu, kde ešte nedávno tvorila energia spod zeme len 0,1 % produkcie obnoviteľnej energie, ide o prelomový krok. Aarhus dokazuje, že geotermálna energia pri vykurovaní nie je len teoretickým potenciálom, ale reálnou cestou k uhlíkovej neutralite európskych miest.
Tento projekt má totiž mestu pomôcť stať sa uhlíkovo neutrálnym a znížiť emisie CO₂ o 165 000 ton ročne. Ide o ekvivalent emisií približne 80 000 až 100 000 osobných áut na Slovensku za rok s ohľadom na typ a vek auta a počet najazdených kilometrov.
Maďarsko: geotermálna energia pri vykurovaní v praxi
Kým dánsky Aarhus nedávno uviedol do prevádzky svoju prvotnú geotermálnu tepláreň, maďarské mesto Szeged v tejto oblasti funguje niekoľko rokov.
S výnimkou Islandu ide o druhý najväčší geotermálny systém centrálneho zásobovania teplom na kontinente a živý dôkaz, že Maďarsko doslova „sedí” na energetickom poklade. Panonská nížina totiž patrí medzi geotermálne najbohatšie oblasti Európy a Szeged tento potenciál využíva naplno.
Projekt vznikol s cieľom modernizovať mestský vykurovací systém, ktorý od 80. rokov fungoval na zemnom plyne. K spusteniu došlo v roku 2018 a jeho finálna fáza bola dokončená v januári tohto roka.
Výsledkom je impozantná infraštruktúra: 27 geotermálnych vrtov, 16 teplární a 250 kilometrov rozvodného potrubia. To zásobuje čistým a cenovo dostupným teplom a teplou vodou viac než 27 000 domácností a vyše 400 verejných budov.
Geotermálna energia pri vykurovaní tak poskytuje výrazný environmentálny i ekonomický efekt. Systém by mal ročne ušetriť 30 000 ton emisií CO₂. Predtým pritom bolo práve centrálne vykurovanie najväčším zdrojom emisií v meste.
Maďarská vláda túto cestu navyše aktívne podporuje. Ministerstvo energetiky si dalo za cieľ do roku 2030 zdvojnásobiť geotermálne kapacity, čo by mohlo nahradiť spotrebu 500 miliónov kubických metrov zemného plynu.
Szeged tak nie je ojedinelým príkladom, ale predzvesťou väčšej geotermálnej transformácie celého Maďarska.
Geotermálna energia pri vykurovaní v podmienkach Slovenska
Napriek podobnému geologickému potenciálu ako v Maďarsku a Dánsku naša krajina zatiaľ využíva len zlomok tohto zdroja.
Slovensku chýba systematická štátna podpora. Len pre porovnanie južný sused prijal v roku 2023 zákony, ktoré uľahčujú výskum, ťažbu a využívanie geotermálnej energie. Ignorovať nemožno ani investičné náklady, ktoré sa často pohybujú na úrovni niekoľkých miliónov eur.
Existujúce projekty však pomaly ukazujú, že geotermálna energia pri vykurovaní má svoje miesto aj na Slovensku.
Dobrým príkladom je Veľký Meder, kde geotermálne teplo zásobuje približne 1 300 bytov v panelových domoch, školy, škôlky, polikliniku aj kultúrne stredisko.
Vďaka novým technológiám v roku 2016 došlo k rekonštrukcii kotolne, ktorá začala primárne využívať energiu spod zeme. Z plynu sa tak stal len záložný zdroj, ktorý mesto od roku 2019 prakticky nevyužíva.
Systém funguje na kaskádovom princípe trojstupňového využitia: najprv slúži na vykurovanie bytov a prípravu teplej úžitkovej vody, následne zásobuje polikliniku a napokon končí v bazénovom hospodárstve miestneho kúpaliska.
Obyvatelia Veľkého Medera oceňujú najmä stabilitu cien. Neovplyvňujú ju globálne krízy ani špekulácie na trhoch s plynom. Geotermálny zdroj pritom pokrýva približne 84 % celkovej ročnej výroby tepla v meste.
Slovensko sa prebúdza: Do hry vstupujú nové projekty
Napriek systémovým prekážkam sa oblasť geotermálnej energie na Slovensku predsa len hýbe. Najambicióznejším zámerom je košický projekt, ktorý po štvrťstoročí príprav konečne vstupuje do realizácie.
V októbri 2025 sa v oblasti obcí Svinica a Ďurkov rozbehli práce na troch nových hĺbkových vrtoch v rozmedzí približne 4 000 metrov.
Z tejto hĺbky sa očakáva voda s teplotou až 135 stupňov Celzia, ktorá spolu s tromi existujúcimi vrtmi dosiahne výkon 30 MW.
Po dokončení prvej etapy v roku 2027 by geotermálna energia mala pokryť viac než pätinu potrieb tepla pre druhé najväčšie slovenské mesto Košice – ročne približne 175 GWh.
Investícia vo výške okolo 96 miliónov eur je čiastočne podporená 56,2 miliónmi eur z Fondu pre spravodlivú transformáciu a je rozdelená medzi realizáciu geotermálnych vrtov, horúcovodu a napojenia v teplárni Košice. Zvyšok financuje SPP Infrastructure (časť vrtov) a MH Teplárenský holding (rozvody a napojenie).
Aj tento prípad ukazuje, že keď sa spoja európske fondy, súkromný kapitál a lokálna energia, geotermálna transformácia je možná aj na Slovensku.
Comments are closed.