Keď sa Mastercard rozhodla nahradiť zemný plyn na svojom sídle v New Yorku geotermálnou energiou, nešlo len o firemné PR, ale o stále častejšie sa vyskytujúci trend v oblasti energetiky. Stále viac inštitúcií a miest sa totiž začína spoliehať na geotermálnu energiu ako stabilný a bezpečný zdroj tepla. Môže tento trend prospieť aj Slovensku, ktoré má už vybudovaný systém centrálneho zásobovania teplom?
Geotermálna energia na trávniku Mastercard
Bezpečnosť energie spod zeme pri správne realizovaných riešeniach je už preukázaná nielen v teórií, ale aj v praxi.
Príkladom je spoločnosť Mastercard, ktorá v posledných rokoch čelila náročnému strategickému rozhodnutiu.
Musela totiž vymeniť starý systém vykurovania a chladenia na zemný plyn, ktorý bol zodpovedný za viac ako polovicu priamych emisií z fosílnych palív v globálnej centrále spoločnosti v Purchase v štáte New York.
Vedenie spoločnosti sa preto rozhodlo využiť to ako príležitosť na zníženie emisií a prechod na modernejšiu technológiu. Na svojom vlastnom pozemku sa preto rozhodli realizovať geotermálny projekt, ktorý využíva modernú technológiu tepelných čerpadiel v kombinácií s podzemnou energiu zo 160 vrtov s hĺbkou viac ako 180 metrov.
Stabilita a nižšie náklady
Toto riešenie im zabezpečí nielen stabilný zdroj vykurovania a chladenia, ale aj ušetrí viac ako polovicu priamych emisií z fosílnych palív. Systém má fungovať ako uzavretý okruh tepelného čerpadla. To bude v lete odvádzať teplo z budov do zeme a v zime ho čerpať späť na vykurovanie budov.
Spoločnosť tento krok označila za prvú fázu širšej stratégie budovania energetických systémov odolných voči výpadkom siete aj extrémnym výkyvom počasia. Pre prevádzkovateľov systémov centrálneho zásobovania teplom je tento projekt ďalším z dôkazov, že geotermálna energia dokáže spoľahlivo zásobovať teplom aj rozsiahlejšie projekty v plnom prevádzkovom meradle.
V prípade Mastercard bude geotermálna energia pomáhať s vykurovaním a chladením trojposchodovej budovy centrály. Tá má viac ako 44-tisíc metrov štvorcových podlahovej plochy.
| Mastercard nie je jediná. Projekty geotermálnej energie v mestách pribúdajú: ● Katedrála svätého Patrika, Manhattan – Priamo v centre New Yorku využíva historická budova silu desiatich geotermálnych vrtov, ktoré zabezpečujú teplo v zime a chladenie v lete s minimálnym hlukom a vibráciami. ● Greenpoint, Brooklyn – V tejto časti New Yorku sa stavia obytný komplex s viac ako 800 jednotkami, ktorého vykurovanie a chladenie zabezpečí cca 300 vrtov. ● Nemocnica Laakso v Helsinkách – pripravovaný fínsky projekt bude využívať hlbinné vrty do hĺbky približne 3,5 km na výrobu tepla pre lokálne centrálne zásobovanie teplom budovy nemocnice. ● Veľký Meder – priamo na sídlisku vyviera z dva a pol kilometrového vrtu každú sekundu zhruba 10 litrov podzemnej vody s teplotou viac ako 90 stupňov. Projekt teplom zásobuje približne 1 200 bytov. |
Geotermálna energia v mestách: nový impulz pre centrálne zásobovanie teplom
Za rastúcim záujmom o geotermálnu energiu stoja rôzne dôvody. Okrem iného aj rozmach technológií.
V minulosti totiž bola výstavba geotermálnych vrtov v zastavanej časti mesta logistickým problémom. To však prekonali moderné technológie napríklad vo forme horizontálneho vŕtania.
Umožňujú realizáciu projektov v obmedzených priestoroch bez toho, aby výrazne zasiahli do okolostojacej infraštruktúry.
Pokročilé projekty tepelných čerpadiel navyše zvládajú budovy nielen vykurovať, ale aj chladiť. Aj preto ich využívajú inštitúcie ako nemocnice či univerzity, dokonca aj Katedrála svätého Patrika v New Yorku.
Vďaka energetickým krízam v posledných rokoch si mnohé mestá na vlastnej koži vyskúšali následky závislosti od dovozu zemného plynu.
Mestá s vlastnými systémami centrálneho zásobovania teplom, ako napríklad Veľký Meder, zaznamenali pri geotermálnych zdrojoch podstatne stabilnejší vývoj cien v porovnaní s plynom.
Geotermálna energia sa tak môže stať nielen ekologickou, ale aj strategickou voľbou z pohľadu energetickej bezpečnosti.
Netreba zabúdať ani na ciele Európskej únie v oblasti uhlíkovej neutrality, ktoré musia štáty presadzovať. Budovy v ich mestách patria medzi najväčších producentov emisií CO₂ v Európe, a to najmä vďaka vykurovaniu.
Jedným z riešení je práve geotermálna energia ako nízkoemisný zdroj tepla dostupný bez ohľadu na počasie.
Jej prepojenie so systémami centrálneho zásobovania teplom tak môže mestám vyriešiť niekoľko problémom naraz.
Slovensko a centrálne zásobovanie teplom: obrovský potenciál, pomalší pokrok
Počet týchto miest by mohol pritom narásť aj na Slovensku. Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) vo svojej minuloročnej správe zdôraznil v krajine existenciu 31 oblastí s geotermálnym potenciálom až 1000 MWt.
Podľa posledných modelov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) ide pravdepodobne o potenciál udržateľného rozvoja pre obdobie približne viac ako 100 rokov.
Ďalšou z výhod, kvôli ktorým by mohlo Slovensko z tohto trendu profitovať je podľa odborníka na geotermálnu energiu zo spoločnosti PW Energy Michala Mašeka historicky vybudovaná sieť centrálneho zásobovania teplom.
„Sedíme na zlatých baniach, ale kúrime drahým plynom. Kým Európa s obdivom pozerá na naše potrubia, my sa s obdivom pozeráme na ich odvahu. Zatiaľ čo inde v Európe k geotermálnej energii pristupujú masívne a systematicky, my na Slovensku stále váhame. Hoci štartovaciu čiaru máme oveľa lepšiu,“ hodnotí situáciu Michal Mašek.
Mnohé krajiny na budovaní distribučnej infraštruktúry ešte len pracujú. V slovenských podmienkach by pritom stačilo postupne nahrádzať doterajší zdroj centrálneho zásobovania teplom z plynu geotermálnou energiou.
Našťastie aj u nás existujú modelové príklady ako Veľký Meder či pripravované projekty pri Košiciach, Žiari nad Hronom a Prešove.
Pokrok však podľa Michala Mašeka nie je dostatočne rýchly: „Napriek rozbehnutým projektom sa u nás plošné zázraky stále nedejú. Sme na dobrej ceste, ale ide to pomaly a zbytočne prichádzame o drahocenný čas,“ uzatvára odborník.
Comments are closed.