Geotermálna energia predstavujúca prirodzený zdroj zemského tepla prináša všestranné možnosti využitia. Široká teplotná škála od 15 do 150 až 200 stupňov Celzia je popri výrobe zelenej energie vhodná pre rôzne činnosti v poľnohospodárstve a priemysle. Jednou z nich je chov rýb, ktorý je vďaka využitiu geotermálneho tepla efektívny a zároveň šetrnejší k životnému prostrediu.
Keď sa zo 150- a viacstupňovej geotermálnej vody vyrobí elektrina, horúca tekutina neputuje ihneď nato späť do hlbín Zeme. Naopak, so svojou vysokou teplotou je vhodná na ďalšie použitie na povrchu.
Procesov, kde sa dá využiť získané teplo, je v poľnohospodárstve aj priemysle mnoho. S postupným ochladzovaním sa geotermálna voda hodí na rôzne činnosti, ktoré vyžadujú špecifickú teplotu respektíve teplotný rozptyl. Toto postupné a viacnásobné využitie označujeme ako „kaskádové“.
V spodnej časti teplotného spektra sa nachádza aj chov rýb. Využitie geotermálnej energie v tejto oblasti nabralo v posledných desaťročiach na popularite. A jedna z najväčších investícií sa práve chystá. Zemská energia totiž umožňuje výrazné zefektívnenie tohto potravinárskeho procesu.
Stabilné prostredie podporujúce rast
Účelom geotermálnej energie pri chove rýb je ohrev vody na teplotu, ktorá je optimálna pre vodné živočíchy. Sladkovodné, ale aj morské ryby vďaka konštantnej teplote žijú v stabilnom prostredí, ktoré podporuje produkčné hodnoty. Horúcou geotermálnou vodou sa ohrieva voda v umelých kanáloch, nádržiach či tankoch, kde sa ryby chovajú.
Konkrétna teplota závisí od toho-ktorého druhu, zvyčajne sa pohybuje medzi 15 – 50 stupňami Celzia. Vďaka udržiavaniu konštantnej teploty sa tempo rastu rýb môže zvýšiť o 50 až 100 percent, čím sa zásadne zvyšuje celkový objem odchovaných rýb ročne.
Ak je reč o spotrebe geotermálneho tepla, napríklad chovná stanica s rozlohou dva hektáre môže mať inštalovanú kapacitu približne 14 tepelných megawattov. Pri celkovom objeme 1 500 kubických metrov vody v nádržiach je potrebný prítok 7-10 litrov 90-stupňovej horúcej geotermálnej vody každú sekundu.
Geotermálna energia sa nevyužíva len na ohrev nádrží, ale nezriedka aj priamo v nich – ryby v nej plávajú. Niektoré obsiahnuté minerály sú totiž pre ne prospešné. Kvalitu takejto vody však treba vždy individuálne posudzovať a predchádzať prípadnému riziku ochorení rýb.
Krajiny, kde sa najhojnejšie začala využívať geotermálna energia pri chove rýb, sú Čína, USA, Taliansko, Island a Izrael.
Najbežnejšími druhmi chovanými týmto spôsobom sú lososy, tilapie a pstruhy. Na rybích geotermálnych farmách však nájdeme aj homáre, krevety, sumce, sivone a rôzne tropické ryby.
Aligátory v teple
V americkom štáte Idaho dokonca na jednej z fariem už dlhé roky chovajú aligátory. S netradičným nápadom prišiel podnikateľ Leo Ray, ktorý hľadal využitie pre zvyšky zo spracovania rýb.
Na jeho farme išlo o zhruba 90 ton odpadu z čistenia zvierat, ktoré by inak končilo v komposte či na skládke. Zvyšky bohaté na proteín začal podnikateľ využívať ako krmivo pre aligátory. Na farmu pôvodne priviezol 200 mláďat a odvtedy sa začal venovať aj chovu aligátorov.
Aligátory sú špecifickým predajným artiklom – za šťavnaté mäso z nich a najmä kožu sa platia vysoké sumy. Ich chov s pomocou geotermálnej energie takisto zvyšuje efektivitu – v prirodzenom habitate sa pri poklese teplôt uchyľujú do brlohu, v tomto prípade sa v Idahu môžu slniť aj keď teplota klesá k nule. Aligátory sa stali postupne atrakciou aj pre návštevníkov rezortu, v ktorom ich len pár metrov oddeľuje od návštevníkov relaxujúcich v bazéne.
V Európe je lídrom v chove rýb pomocou geotermálnej energie Island, kde sa už v roku 2006 ročne vyprodukovalo asi 10-tisíc ton rýb, prevažne lososov. V krajine postupne vzniklo viac ako 70 rybích fariem.
Islanďania často geotermálnu energiu ochladzujú morskou vodou, pre chov rýb tak dokážu zabezpečiť po celý rok rovnakú teplotu, ktorú neovplyvňuje okolité prostredie. Najmä pri chove mladých rýb v juvenilnom štádiu je to dôležité.
Farmári sa tiež presvedčili, že geotermálnu vodu je možné miešať so studenou z oceánu, a to napriek zníženému obsahu kyslíka v soľanke. Vďaka tomuto spôsobu chovu nie sú zakaždým nevyhnutne potrebné tepelné výmenníky na ohrev vody v nádržiach.
Energetickú úsporu sa snažia farmy dosahovať tiež tým, že nie všetku geotermálnu vodu získavajú pomocou čerpadiel. Prevádzky sa budujú tak, aby určitá časť vody bola dostupná aj vďaka prirodzené pohybu – gravitácii.
Pribudne lososia farma za 370 miliónov
Je to práve Island, kde sa momentálne pripravuje veľká investícia za 370 miliónov dolárov, v ktorej spojili sily miestny prevádzkovateľ rybích fariem, spoločnosť Samherji fiskeldi, s energetickou firmou HS Orka, prevádzkujúcou geotermálnu elektráreň v Reykjanes.
Plán je vybudovať v lokalite zariadenie, v ktorom ročne odchovajú 40-tisíc ton lososov. Vyrásť má v troch etapách počas najbližších 11 rokov, písal web Thinkgeoenergy.
Súčasťou farmy bude aj veľké spracovateľské centrum a prácu by tu malo nájsť približne 200 ľudí. S prevádzkou by chceli začať v roku 2023. Pri chove rýb sa bude využívať morská voda s konštantnou teplotou z priľahlej geotermálnej elektrárne.
Spomínaná spoločnosť HS Orka má skúsenosti s využívaním geotermálnej energie na viaceré účely popri výrobe zelenej elektrine. Prevádzkuje aj geotermálnu elektráreň Svartsengi. V okolí dvojice elektrární vybudovala projekt Resource Park, priemyselný hub s viacerými podnikmi využívajúcimi pre svoju výrobu zostatkové teplo.
Zemské teplo sa tu dokážu využiť napríklad pri výrobe kozmetiky, ale aj na biotechnologické účely. Svartsengi je známa aj pre turistov, práve pri tejto elektrárni sa nachádza obľúbený rezort Blue Lagoon s celoročným kúpaním v tyrkysovo priezračnej termálnej vode. Chov rýb bude ďalšou činnosťou, ktorá sa tu rozbehne vo veľkom meradle a vďaka využitiu geotermálnej energie s ekologickým rozmerom.
Comments are closed.