Rolku toaletného papiera berieme do ruky každý deň a málokomu napadne, koľko energie sa v nej skrýva. Papier sa totiž vyrába z vody. Tú treba na konci z papiera dostať von a bez tepla to nejde. Papierenský priemysel preto míňa obrovské množstvo energie na paru, ktorá papier suší.
Na Novom Zélande to riešia inak. V meste Kawerau berú papierne paru priamo zo zeme, a to už od roku 1957. V marci 2025 tam firma Essity predstavila stroj, ktorý podľa nej ako prvý na svete suší toaletný papier výlučne geotermálnou parou.
Dá sa niečo podobné aj na Slovensku? Čiastočne áno. Naše vrty takú horúcu paru ako Nový Zéland nedajú. Voda s teplotou 125 až 150 °C, s akou rátajú pripravované projekty, však papierni vie pomôcť, ak ju dohrejú tepelné čerpadlá.
Prečo papierenský priemysel míňa energiu hlavne na teplo
Papier vzniká z riedkej kaše vlákien a vody. Väčšinu vody z nej vytlačia sitá a lisy, zvyšok sa musí odpariť. Práve sušenie je najnáročnejší krok celej výroby.
Pri toaletnom papieri to vidno najlepšie. Mokrý pás papiera sa pritlačí na obrovský valec vyhrievaný parou a zhora ho zvyčajne ofukuje horúci vzduch, ktorý ohrievajú plynové horáky. Podľa výrobcu strojov Toscotec sa na toto sušenie minie viac ako 60 % všetkej energie, ktorú si celá jeho výroba vyžiada.
Tu môže prísť na rad teplo zo zeme. Medzinárodná energetická agentúra považuje teploty od 100 do 200 °C za pásmo, v ktorom môže byť geotermálna energia pre priemysel najvýhodnejšia. Výrobu papiera v správe o budúcnosti geotermálnej energie spomína menovite. Ako teplo zo zeme už dnes využívajú veľké firmy, sme na portáli písali skôr.
Drahé energie pritom papierne pocítili aj u nás. V lete 2022 musela Metsä Tissue v Žiline na jeden deň zastaviť výrobu, lebo ceny energií vyleteli do extrémov.
Kawerau. Areál, ktorý vyrástol okolo papierne a pary zo zeme
Kawerau leží na Severnom ostrove Nového Zélandu. V 50. rokoch si tamojšie geotermálne pole vybrali pre papiereň a para do nej prúdi od roku 1957. Okolo papierne postupne vyrástol celý priemyselný areál. Podľa príspevku pre Svetový geotermálny kongres ide o najväčšie priemyselné využitie geotermálneho tepla na svete.
Firma Essity vyrába toaletný papier značiek Sorbent a Purex. Do prestavby jedného stroja investovala 20 miliónov novozélandských dolárov a uhlíková stopa závodu tým klesla o štvrtinu. Firma to prirovnáva k 2 200 autám, ktoré zmizli z ciest. Paru jej dodáva spoločnosť Ngāti Tūwharetoa Geothermal a prestavbu podporil aj štát.
Kawerau má však výhodu, ktorú Slovensko nemá. Voda je tam v hĺbke horúca 250 až 310 °C. Preto sa pozrime aj na príklady, ktoré sú bližšie našim možnostiam.
Európa. Kde je voda chladnejšia, rozhoduje technológia
Rittershoffen, Francúzsko. Para z hĺbky 2,5 kilometra
Vo francúzskom Alsasku dodáva teplo zo zeme od roku 2016 časť pary pre závod firmy Roquette, ktorá spracúva rastlinné suroviny. Voda má okolo 165 °C a čerpá sa z hĺbky 2,5 kilometra. Tepla je toľko, že by vykúrilo zhruba 27 000 domácností, a závod vďaka nemu ročne ušetrí 39 000 ton CO₂. Do fabriky ho vedie 15 kilometrov dlhé potrubie.
Pre nás je dôležité, že táto voda nie je o veľa teplejšia než tá, s ktorou rátajú slovenské projekty.
Hagen, Nemecko. Papiereň, ktorá to nestihla
Nemecká papiereň Kabel Premium Pulp & Paper chcela ísť rovnakou cestou. Z vrtov hlbokých 3 až 4 kilometre plánovala brať aspoň 40 % tepla. Voda z takej hĺbky by na paru sama nestačila, preto vedci z Fraunhoferovho inštitútu vyvíjali spôsob, ako ju dohriať.
K vrtom sa však nedostali. Papiereň pre drahé energie a slabnúci trh v roku 2025 skončila. Poučenie z Hagenu nie je, že geotermál nefunguje. Ale že príprava vrtu trvá roky a začať treba skôr, než príde kríza.
A čo slovenský papierenský priemysel?
Aj u nás sa hygienický papier vyrába vo veľkom. Len žilinský závod Metsä Tissue ho podľa firmy vyrobí asi 81 000 ton ročne. Harmanecké papierne pokrývajú asi 40 % toho, čo sa z hygienického papiera predá v slovenských obchodoch. V auguste 2026 ohlásili modernizáciu za 200 miliónov eur, pri ktorej chcú vymeniť aj parné kotly a v budúcnosti kúriť najmä biomasou.
Pre geotermál sú zaujímavé hlavne papierne, ktoré si nevyrábajú vlastnú buničinu. Veľké celulózky ako Mondi SCP v Ružomberku majú totiž vlastné palivo zo zvyškov výroby. Moderná celulózka vie vyrobiť dokonca viac pary, než spotrebuje.
Slovenské vrty síce nedajú toľko tepla ako Nový Zéland, no nie sú ani slabé. Košice-Ďurkov má z hĺbky do 3,6 kilometra vodu s teplotou 125 až 135 °C. Pri Žiari nad Hronom očakáva PW Energy zo štyroch kilometrov 140 až 150 °C. Na vyhriatie valca to priamo nestačí, pomôcť však môžu veľké tepelné čerpadlá. Podľa nemeckej štúdie tak geotermál s ich pomocou zvládne teplo do 150 °C a neskôr až do 200 °C.
Veľké geotermálne projekty rátajú s tým, že najprv vyrobia elektrinu. Zvyšné teplo potom dostanú ďalší odberatelia vrátane priemyslu. Takému postupnému využitiu sa hovorí kaskáda. Horúcu vodu však nemožno viesť ďaleko, takže poslúži najmä najbližšiemu okoliu.
Pre papierne je preto reálnejší plán, aký mali v Hagene, teda vlastný vrt priamo pri fabrike. Zmysel má len tam, kde je v podzemí šanca nájsť teplú vodu. Príkladom je Metsä Tissue v Žiline. Tamojšia kotlina patrí medzi perspektívne geotermálne oblasti Slovenska, no koľko tepla by sa v nej dalo získať, ukáže až prieskum.
Pomoc chystá napríklad aj Európska únia. Komisia v dokumente AccelerateEU z apríla 2026 počíta s geotermálnou energiou ako s náhradou zemného plynu. Chce tiež pomôcť znížiť riziko, že vrt nenájde dosť teplej vody. Slovenské ministerstvo životného prostredia už v októbri 2025 otvorilo výzvu na znižovanie emisií v priemysle z Modernizačného fondu.
Toaletný papier je bežná vec v domácnosti, pri ktorej sa vôbec nezamýšľame, ako náročná je na výrobu a koľko tepla tento priemysel potrebuje. Rozhodnutia, ktoré dnes padajú pri modernizáciách slovenských fabrík preto budú platiť dlhé roky. Kawerau je pritom dôkazom, že na teplo zo zeme sa dá spoľahnúť celé desaťročia. Hagen zase pripomína, že kto čaká do poslednej chvíle, ten to nemusí stihnúť.
Comments are closed.