Väčšina kúpalísk už v týchto dňoch zatvára svoje brány. Tým termálnym to nehrozí, voda z vrtu má v januári rovnakú teplotu ako dnes, tak aj v auguste. Časť z nich preto funguje celý rok, len v menšom rozsahu.
Aj z tej vody sa však využije zlomok. Bazén potrebuje vodu na kúpanie, vrt ju často dodáva podstatne horúcejšiu, a to, čo bazén nespotrebuje, sa vracia pod zem alebo v niektorých prípadoch vypúšťa do povrchových recipientov stále teplé. Zachytiť tento zvyšok dokáže kaskádové využitie geotermálnej energie. Tá istá voda prejde postupne cez viacero odberateľov, od vyššej teploty až po najnižšiu využiteľnú, a tak vytvára dodatočnú hodnotu. Najprv môže napríklad roztočiť turbínu, potom vykúriť sídlisko, ohriať skleník a na konci napustiť bazén.
Slovensko má takto využitých vrtov len veľmi málo, prakticky sa dá hovoriť iba o príkladoch z miest Galanta a Veľký Meder, kde po ohreve a dodávke tepla do CZT ide zostatkové teplo na rekreáciu. Podľa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra ide na rekreáciu vyše 40 % inštalovaného geotermálneho tepelného výkonu krajiny, do centrálneho zásobovania teplom necelých 10 %. Zvyšok si delí poľnohospodárstvo, vykurovanie jednotlivých budov a balneoterapia. Zemské teplo u nás ohrieva bazény viac než mestá. Problémom pritom nie sú kúpaliská, ale to, že na vrte “stoja” samy.
Čo je kaskádové využitie geotermálnej energie a prečo naň vrt čaká
Poradie v kaskáde neurčuje dôležitosť odberateľa, ale teplota, ktorú potrebuje. Podľa ThinkGeoenergy sa priame využitie zemského tepla pohybuje zhruba v pásme 20 až 150 °C, pričom výroba elektriny potrebuje jeho horný okraj a napúšťanie bazéna vystačí s dolným. Voda, ktorá je pre turbínu už príliš studená, je pre radiátor stále horúca. To, čo z jednej prevádzky vypadne a ide ďalej, sa v odbore volá zostatkové teplo.
Ekonomicky je to zásadné, lebo vrt býva najdrahšou časťou celého projektu. Keď z neho žije jediný odberateľ, náklad naň nesie sám. Keď ich je päť, delia sa oň. V dobre zapojenom systéme kúpalisko teplárni nekonkuruje, ale používa vodu, ktorá by sa inak vrátila pod zem zbytočne teplá.
Slovensko je geotermálna rekreačná veľmoc. To isté teplo ale môže poslúžiť viac krát
Údaje k roku 2023 z country update ŠGÚDŠ pre Európsky geotermálny kongres hovoria o 123 činných vrtoch na 79 lokalitách, o 231 MWt inštalovaného tepelného výkonu a o 758 GWh vyrobeného tepla za rok. Najväčší diel z toho ide na rekreáciu, konkrétne 97 MWt na 41 lokalitách, teda vyše 40 % celej inštalovanej kapacity krajiny.
Centrálne zásobovanie teplom má oproti tomu 21 MWt v piatich mestách, ktorými sú Galanta, Šaľa, Sereď, Veľký Meder a novo pripojený Kežmarok. Na kúrenie v mestách teda ide zhruba iba pätina toho, čo na bazény. Zvyšných 113 MWt inštalovanej kapacity pripadá na poľnohospodárstvo so 44 MWt, na vykurovanie jednotlivých budov so 42 MWt a na balneoterapiu s 27 MWt.
Správa štátneho geologického ústavu k tomu dodáva vetu, ktorá vystihuje podstatu. „Typická produkčná schéma na Slovensku je jeden vrt, jedna lokalita, jeden prevádzkovateľ. Použitie kaskádových systémov alebo obtokov je pomerne zriedkavé.”
Vidno to aj na prevádzkových dňoch. Vrty v teplárenských systémoch, teda tie napojené na mestskú sieť centrálneho zásobovania teplom, bežia v priemere 340 dní v roku. Vrty, ktoré vykurujú jednu konkrétnu budovu alebo areál, napríklad hotel, úrad či sklad, dosahujú až 360 dní a rekreačné 286. Osemnásť rekreačných vrtov je v prevádzke len sezónne a ten v Čilistove vydá za rok 28 dní. Vrt pritom stojí rovnaké peniaze, či pracuje mesiac alebo celý rok.
Prehľad slovenských geotermálnych kúpalísk sme na portáli spracovali už skôr. Od tých čias sa logika nezmenila. Kúpalísk pribúda, kaskád nie.
Bad Blumau a Erding. Dve zapojenia, ktoré ukazujú rozdiel
Rakúsky Bad Blumau je učebnicový prípad. Voda vystupuje z vrtu s teplotou 104 °C a najprv poháňa výrobu elektriny. Z turbíny vychádza s 85 °C, čo aj pri dvadsiatich stupňoch mrazu vonku stačí na vykúrenie hotela a kúpeľov, a až potom sa vracia späť do zeme. V chladnej časti roka to denne nahradí až 6 800 litrov vykurovacieho oleja.
Bavorský Erding je zaujímavý z iného dôvodu. Vrt tam v roku 1983 hĺbila ropná spoločnosť Texaco a namiesto ropy našla v 2 359 metroch sírnu vodu s teplotou okolo 63 °C. Dnes tá istá voda zásobuje dve geotermálne výhrevne, kogeneračnú jednotku s výkonom 1 MW elektriny a 1 MW tepla aj termálny svet Therme Erding. Geotermálna energia tak pokrýva približne pätinu potreby tepla celého mesta a rozvody merajú okolo 32 kilometrov.
Pre slovenského čitateľa je podstatné práve to číslo 63 °C. Nie je nijako výnimočné a porovnateľnú vodu máme na viacerých miestach juhozápadného Slovenska. Rozdiel medzi Erdingom a väčšinou našich vrtov teda nie je v hydrogeologických alebo geotermických podmienkach, ale v tom, koľko odberateľov na jeden vrt pripojíme.
Kaskádové využitie geotermálnej energie po slovensky. Zatiaľ len po častiach
Výnimky máme. AquaCity Poprad čerpá z hĺbky 1 200 metrov vodu s teplotou 49 °C a výdatnosťou do 60 litrov za sekundu. Tá istá voda najprv bazény napĺňa, potom ich ohrieva, ide do podlahového kúrenia a nakoniec predhrieva úžitkovú vodu. Keď sa využije jej teplota, vráti sa späť do zeme a proces môže začať odznova.
Štátny geologický ústav uvádza medzi kaskádami aj Bešeňovú, Liptovský Trnovec a Podhájsku, kde sa rekreácia spája s vykurovaním budov alebo s poľnohospodárstvom. V Novákoch-Laskári slúži jedno teplo súčasne chovu rýb aj pestovaniu, čomu sme sa venovali v článku o geotermálnej akvakultúre.
Je to však len hŕstka lokalít zo 79 potenciálnych.
Prešov a Ľubotice, kde sa kaskáda kreslí od začiatku
Najzaujímavejší domáci prípad je ten, kde sa poradie využitia tepla nedopĺňa dodatočne, ale plánuje od nuly. Geotermálny park Prešov-Ľubotice počíta s vodou s teplotou okolo 140 °C. Elektrický výkon má byť približne 8,5 MWe a ročná výroba okolo 60 000 MWh elektriny.
Číslo, ktoré je pre kaskádu kľúčové, je však iné. Po výrobe elektriny bude k dispozícii niekoľko desiatok tisíc MWh zostatkového tepla ročne. Zostatkové teplo z toho istého zdroja sa môže využiť na ohrev vody do sCZT, následne môže ohriať hektáre skleníkov a akvakultúry, chladiť dátové centrá (absorpčné chladenie) či zohrievať aquapark. Len v prípade aquaparku sa môže ročne odobrať vyše 5 000 MWh tepla, ušetriť vyše 2 000 ton CO₂ a priniesť viac ako 120 priamych pracovných miest.
Aquapark tu teda nie je samostatný projekt, ktorý si vypýta vlastný vrt. Je posledným stupňom kaskády a berie si teplo, ktoré by inak zostalo nevyužité. Rovnakú logiku sme popisovali aj v texte o tom, ako geotermálny park prináša lacné teplo a pracovné miesta.
Bazén nie je plytvanie
Kúpalisko je legitímny odberateľ tepla, len by nemalo byť jediným dôvodom, prečo sa vrt vyhĺbi. Jeho miesto je na konci kaskády, za výrobou elektriny a vykurovaním.
Pre samosprávy a investorov z toho vyplýva jedna praktická vec. Kaskádu už nemusia vymýšľať od nuly. Európska komisia v apríli 2026 v komunikácii AccelerateEU vyzvala na rýchle nasadzovanie geotermálnych projektov a v júli 2026 k tomu doplnila prehľad osvedčených postupov naprieč krajinami Únie vrátane obchodných modelov a financovania. Rakúske a nemecké kaskády sú teda dostupné aj ako hotový návod, nie len ako zahraničná zaujímavosť. Vrátane odpovede na otázku, kto zaplatí rozvody tepla a komu sa vráti investícia.
Zvyšok je rozhodnutie. To isté teplo, ktoré roztočí turbínu, môže potom vykúriť sídlisko a nakoniec zohriať bazén, v ktorom sa v januári kúpu deti. Rozdiel medzi jedným a piatimi odberateľmi nie je v geológii, ale v tom, či sa poradie využitia naplánuje dopredu.
Comments are closed.