Slovensko skrýva pod povrchom obrovské geotermálne bohatstvo. Čo keby sme ho konečne začali využívať naplno? V okolí nejedného mesta alebo obce by pribudla napríklad moderná elektráreň a okolo nej pulzujúci geotermálny park.
O čo ide? Geotermálny park je areál, ktorý využíva zemské teplo na množstvo účelov. Vedľa výroby elektrickej energie tu môžu fungovať vyhrievané skleníky s čerstvou zeleninou, ekonomické vykurovanie budov, relaxačné centrá či stanice na dobíjanie elektromobilov.
Jeho vybudovanie však vyžaduje významné investície, čo vyvoláva oprávnené otázky o jeho rentabilite. Oplatí sa to naozaj?
Skúsenosti zo susedných štátov dávajú jasnú odpoveď – hoci počiatočné náklady sú značné, prínos pre región je nezanedbateľný. Kým klasické elektrárne dodávajú len elektrinu, geotermálny park buduje celú sieť príležitostí s dostupným teplom, priestorom pre podnikanie a množstvom nových pracovných pozícií.
Geotermálny park ako zdroj nových pracovných miest
Medzi príležitosti, ktoré prichádzajú s využívaním geotermálneho zdroja, patria predovšetkým nové pracovné miesta, ktoré prispievajú k rozvoju regiónu. Geotermálne elektrárne totiž priťahujú priemyselné parky, ako to možno vidieť napríklad pri projekte z dielne developerskej firmy P3 vo francúzskom Rouene.
Inovatívny projekt totiž vytvoril udržateľné a energeticky efektívne skladové priestory pre spoločnosť La Poste Immobilier, správcu nehnuteľností francúzskeho prevádzkovateľa poštových služieb.
Zdroj : Shuterstock
Z opusteného brownfieldu s rozlohou 19-tisíc metrov štvorcových sa tak stalo aktívne logistické centrum, ktorého 77 percent spotreby tepla zabezpečuje geotermálna energia.
Teplo a elektrinu z geotermálneho parku využívajú aj podnikatelia v nemeckom meste Holzkirchen, konkrétne miestne nákupné centrum a tiež výrobné podniky.
Najväčším zákazníkom je firma Bosch, ktorá tu má svoje vývojové centrum zamerané na riešenia pre automotive.
Areál, v ktorom pôsobí aj technologická firma ITK Engineering, ponúka pracovné miesta pre viac ako 1 200 ľudí, pričom pri jeho otvorení v roku 2022 bola takmer polovica z nich obsadená.
Geotermálny park predstavuje novú šancu aj pre poľnohospodárstvo
Nepriame pracovné miesta vznikajú aj vďaka inovatívnym možnostiam využitia zemského tepla. To pomáha napríklad pri vykurovaní skleníkov, sterilizácii zavlažovacej vody a znižovaniu množstva postrekov, ktoré poľnohospodári používajú.
Vďaka nemu sa tak pestuje zelenina, ovocie a kvety v oblastiach, kde by to inak nebolo možné. Príkladom je Island, ktorého obyvatelia dopestujú okrem bežnej zeleniny aj banány.
Zaujímavou krajinou je aj Keňa, kde medzi hlavné zdroje udržateľnej energie patrí práve tá geotermálna. Vďaka energii zo zeme v krajine každoročne vypestujú stovky miliónov ruží, ktoré vyvážajú do celého sveta.
Slováci zase geotermálnu energiu využívajú na pestovanie paradajok. Medzi najväčších pestovateľov patrí spoločnosť GreenCoop, ktorá na trh dodáva takzvané „Veselé paradajky“ a zamestnáva viac ako 500 zamestnancov.
Veľkým producentom je aj združenie Ovozela, ktoré v regióne hornej Nitry využíva horúcu vodu a teplo na vyhrievanie skleníkov v spoločnosti AGRO GTV v Novákoch.
Zaujímavým príkladom je aj farma Oremus, ktorá vďaka geotermálnej energii pestuje nielen rajčiny, ale aj gerbery. Ide o produkciu v objeme štyroch miliónov kusov ročne, ktoré vyváža aj do susedného Česka, Maďarska a Rakúska.
Geotermálna energia vie poskytnúť aj oddych
Nový geotermálny park môže do regiónu prilákať aj turistov. Len Toskánsko minulý rok kvôli geotermálnej energii navštívilo viac ako 60-tisíc ľudí.
Populárny je aj rakúsky termálny rezort Rogner Bad Blumau, ktorý existuje už takmer 30 rokov. Okrem unikátnej architektúry sa môže pochváliť aj tým, že využíva horúcu termálnu vodu nielen na liečebné účely, ale aj vykurovanie a výrobu elektriny.
Našťastie našinec nie je odkázaný pri termálnej turistike na zahraničie. Na Slovensku máme viac ako 1 200 termálnych a minerálnych prameňov určených pre liečebné kúpele a wellness.
Niektoré z týchto rekreačných zariadení dokonca využívajú teplú vodu z geotermálnych zdrojov na vykurovanie budov a bazénov.
Patrí sem napríklad známy komplex Bešeňová, ktorý pravidelne navštívi viac ako pol milióna turistov, ale aj termálne kúpaliská v Podhájskej a Veľkom Mederi. To vytvára mnoho pracovných a podnikateľských príležitostí pre dané regióny.
Sociálne a environmentálne benefity geotermálneho parku
Tento ekonomický rozvoj prispieva k nárastu daňových príjmov do rozpočtu obce či mesta, ktoré ovplyvňujú výšku investícií do infraštruktúry a verejných služieb pre občanov.
Najskeptickejších odporcov pravdepodobne zaujme stabilita cien energií, ktorú vie geotermálny park zabezpečiť. Využívať ju pritom môžu nielen v Nemecku, ale aj v iných európskych krajinách, dokonca aj na Slovensku.
Príkladom je Veľký Meder, kde napriek energetickej kríze v roku 2022 došlo k minimálnej zmene ceny tepla. Od začiatku roka 2022, keď tam cena tepla bola na úrovni 0,044 eura za kilowatthodinu, vzrástla len na 0,048 eura za kilowatthodinu v roku 2023.
Inú situácia zaevidovali v Žiari nad Hronom, kde je síce vysoký potenciál geotermálnej energie, avšak zatiaľ mesto tento zdroj nevyužíva. Cena variabilnej zložky tepla tam vzrástla z úrovne 0,0536 eura za kilowatthodinu v úvode roka 2022 na 0,1682 eura za kilowatthodinu v roku 2023.
Skúsenosti so stabilnými cenami energií majú aj obyvatelia už spomínaného Holzkirchenu, kde geotermálny park vykuruje nielen priemyselné podniky a nákupné strediská, ale aj domácnosti a verejné budovy. Navyše ju využívajú aj na ohrev vody.
Aj preto sa im už v roku 2022 podarilo výrazne obmedziť spotrebu zemného plynu a pokryť takmer polovicu spotreby elektriny.
Vďaka tomu si môžu užívať aj iný, nemenej dôležitý benefit – oveľa čistejší vzduch. Geotermálna energia má totiž na svedomí iba 38 gramov oxidu uhličitého (CO₂) pri výrobe jednej kilowatthodiny energie pri pohľade na celý jej životný cyklus, a to v prípade priameho využitia pary z geotermálneho zdroja.
Pri využívaní uzatvorených geotermálnych okruhov, tak ako v prípade Holzkirchen, alebo plánovaných geotermálnych projektov v Žiari nad Hronom a v Prešove, sa emisná stopa pri prevádzke rovná nule.
Pre porovnanie bežný benzínový motor vyprodukuje na jeden kilometer pri priemernej spotrebe 5 litrov na 100 kilometrov až 120 gramov CO₂.
Geotermálne parky majú v Európe aj na Slovensku zelenú
Rozvoju geotermálnej energie napomáhajú dekarbonizačné ciele Európskej únie, takzvaná Clean Industrial Deal, teda Dohoda o čistom priemysle.
Túto zmenu vníma aj odborník Michal Mašek z PW Energy, ktorý v geotermálnej energii vidí strategický nástroj energetickej nezávislosti: „Nie je to len environmentálny benefit, je to pragmatická nutnosť.”
Európsky trend sa prejavuje aj na Slovensku, napríklad prostredníctvom projektu „Využitie geotermálnej energie v Košickej kotline” podporeného 56,2 miliónmi eur z eurofondov.
Napriek týmto krokom Mašek upozorňuje: „Zatiaľ čo vidím pozitívny posun v politickej podpore, stále nám chýba ucelená stratégia ako napríklad u našich susedov v Maďarsku a Poľsku.”
Nové projekty postupne vznikajú aj u nás. Pripravuje sa napríklad geotermálny park v Ľuboticiach, ktorý má strategickú polohu na koridore Via Carpatia.
Geotermálna energia by tak mohla v rámci podpory mobility prispieť k výrobe zeleného vodíka a napájaniu nabíjacích staníc pre elektromobily.
Projekt počíta s rozvojom poľnohospodárstva na 12 hektároch s celoročnou produkciou zeleniny a rýb. Plánuje sa aj rekreačný aquapark, ktorý by mohol priniesť okolo dvesto pracovných miest.
V Ľuboticiach by mohla vzniknúť obytná zóna pre viac ako 4 000 bytových jednotiek. Teplo z geotermálneho parku by zase mohlo využívať 7 500 domácností v Prešove, čo by ušetrilo 10-tisíc ton CO₂ oproti zemnému plynu.
Uvedené zmeny a pripravované projekty sú príkladom rastúceho významu geotermálnej energie. Tento udržateľný zdroj prestáva byť len témou odborných diskusií a postupne sa stáva reálnou súčasťou energetickej budúcnosti Slovenska.
Comments are closed.