Je hlučná, znečisťuje životné prostredie alebo spôsobuje zemetrasenia. Aj to sú mýty o geotermálnej energii, ktoré ešte stále kolujú medzi jej odporcami.
Na druhej strane tu máme krajiny, ktoré do tohto obnoviteľného zdroja investujú nemalé peniaze, čo vidno aj na rastúcom počte geotermálnych projektov. A nejde pritom o vzdialený Island alebo Spojené štáty, ale o susedné Maďarsko, Rakúsko či Poľsko.
Slovensko však napriek dobrému geotermálnemu potenciálu zaostáva, pričom mu okrem nedostatku podpory zo strany štátu nepomáhajú ani nasledujúce tvrdenia.
Mýtus o geotermálnej energii č.1: Je nebezpečná pre životné prostredie
Niektorí odporcovia geotermálnej energie tvrdia, že geotermálne vrty môžu spôsobovať zemetrasenia, poklesy pôdy, znečisťujú spodné vody alebo produkujú emisie skleníkových plynov.
Geotermálna energia pritom predstavuje z ekologického hľadiska výrazne šetrnejšiu alternatívu oproti konvenčným elektrárňam.
Pri jej využívaní vzniká minimálne množstvo emisií, pričom hlavným vedľajším produktom je iba prebytočná vodná para. Preto informácie o jej škodlivosti často patria iba medzi mýty o geotermálnej energii.
Dôkazom tohto tvrdenia je aj rakúsky termálny rezort Rogner Bad Blumau, ktorý už od 90-tych rokov využíva horúcu termálnu vodu nielen na liečebné účely, ale aj vykurovanie a výrobu elektriny.
Geotermálna energia je dokonca natoľko bezpečná, že neohrozuje ani ekologické pestovanie ovocia, zeleniny, byliniek a kvetov, ktoré si rezort zabezpečuje na 42 hektároch certifikovanej pôdy. Ďalším príkladom bezpečnosti tohto alternatívneho zdroja je Taliansko, konkrétne oblasť Larderello v regióne Toskánsko.
Geotermálna elektráreň tam bola spustená už v roku 1911, pričom všetky vplyvy na spodné vody či seizmickú činnosť sú v tomto regióne prísne monitorované.
Napriek tomu neboli v tomto regióne počas posledných desaťročí zaznamenané žiadne výrazné znečistenia vody alebo zemetrasenia. Vo väčšine prípadov sú totiž geotermálne systémy navrhnuté tak, aby minimalizovali alebo úplne eliminovali priamy kontakt s podzemnou vodou, čím chránia jej kvalitu.
Prísne bezpečnostné opatrenia platia aj pri kontrole seizmických aktivít, ktoré geotermálne zariadenia dôsledne sledujú. Ak spozorujú prípadné otrasy pôdy, tak svoju činnosť dočasne obmedzia alebo dokonca zastavia. Mýty o geotermálnej energii tak nereflektujú skutočné dianie v elektrárňach.
Mýtus o geotermálnej energii č. 2: Je ekonomicky nevýhodná
Počiatočné vstupné náklady na vytvorenie vrtu vzbudzujú dojem, že je zbytočné do tohto udržateľného zdroja vôbec investovať.
Dlhodobé prínosy geotermálnych elektrárni však túto pochybnosť dokážu ľahko prekonať. Geotermálna elektráreň po uvedení do prevádzky totiž funguje bez ďalších veľkých investícií a nie je náročná na obsluhu.
Výsledkom toho sú priaznivé ceny za vyprodukovanú kilowatthodinu najmä v prípade tepelnej energie, ktoré nemožno považovať za mýty o geotermálnej energii.
Nižšie účty za vykurovanie zaznamenali napríklad obyvatelia maďarského Segedínu už v roku 2022. Geotermálna elektráreň tam totiž vykuruje viac ako 27-tisíc domácností a viac ako 400 verejných budov.
Energiu z hlbín zeme navyše možno pri správnom a šetrnom zaobchádzaní považovať za nevyčerpateľný zdroj energie. Príkladom je Island, ktorý svoje geotermálne zdroje takmer sto rokov nielen efektívne využíva, ale aj dôsledne chráni.
Pridanou ekonomickou hodnotou je aj rozvoj regiónu, v ktorom sa geotermálne elektrárne nachádzajú. „Geotermálna energia nie je len o kilowattoch a emisiách. Je to katalyzátor regionálneho rozvoja, tvorby pracovných miest a energetickej bezpečnosti,“ vysvetľuje odborník na geotermálnu energiu zo spoločnosti PW Energy Michal Mašek.
Zostatkové teplo z geotermálnych elektrární sa dá využiť v poľnohospodárstve ( vykurovanie skleníkov, sušenie plodín), priemysle, chove rýb alebo v rekreačných zariadeniach. Ani mýty o geotermálnej energii z tejto kategórie preto neplatia.
Mýtus o geotermálnej energii č. 3: Je hlučná
Existujúce geotermálne projekty tak isto vyvracajú tvrdenia o tom, že geotermálne zariadenia sú hlučné a rušia okolie.
Reakcie obyvateľov spomínaného Segedínu či Veľkého Medera, kde geotermálna energia zásobuje stovky domácnosti, však neukazujú na zvýšené hodnoty hluku.
A nejde iba o subjektívne tvrdenia. Súčasťou povoľovacích procesov výstavby takýchto projektov sú totiž aj hlukové štúdie, ktoré presne identifikujú hladinu hluku počas prevádzky zariadení.
Pokiaľ by úroveň hluku prekročila legislatívou stanovené normy nemohol by byť projekt postavený. Napríklad slovenské predpisy stanovujú hodnoty hluku pre vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území na úrovni 50 dB (decibelov) pre deň ( to je zvuk, ktorý vyprodukuje mierny dážď), 50 dB pre večer a 45 dB pre noc.
Na území bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov môže byť hluk na úrovni 70 dB bez ohľady na časť dňa. Rovnaká hodnota platí aj pre výrobné zóny, priemyselné parky a areály závodov.
Mýty o geotermálnej energii týkajúce sa hlučnosti vyvracajú aj priebežné merania hluku počas chodu zariadení.
Napríklad v geotermálnej elektrárni pri nemeckom meste Holzkirchen namerali počas prevádzky úroveň hluku len 43 dB. Pre priblíženie, ide o úroveň zvuku, ktorú vydávajú štandardné chladničky v domácnostiach.
Zároveň je to dôkaz o tom, že výhody geotermálnej energie môžu bez obáv čerpať aj obyvatelia krajín s geotermálnym potenciálom bez ohľadu na veľkosť či polohu.
V prípade Slovenska ide o lokality v regiónoch ako Žiar nad Hronom, Prešov a Košice, kde existujú geotermálne ložiská s potenciálom nielen na produkciu tepla (ako je to už realizované v Galante a Veľkom Mederi), ale aj na výrobu elektrickej energie.
Realita geotermálnej energie na Slovensku
Aby však Slovensko mohlo tento svoj potenciál skutočne využiť, musí začať geotermálnu energiu viac strategicky podporovať, napríklad po vzore našich susedov.
Poľsko už v roku 2022 vypracovalo Viacročný program rozvoja využívania geotermálnych zdrojov, ktorý slúži ako plán rozvoja geotermálnej energie do roku 2040, s perspektívou do roku 2050.
Náklady na rozvoj tohto obnoviteľného zdroja energie sa odhadujú na približne desať miliárd eur. Osobitná pozornosť je venovaná samosprávam, ktorým štát vo vybraných prípadoch pokrýva náklady na prieskumný vrt v plnej výške.
Maďarsko zase v roku 2023 prijalo zákony, ktoré uľahčujú výskum, ťažbu a využívanie geotermálnej energie. Tak isto zaviedlo dotačnú schému vo výške 64 miliónov eur na zníženie investičného rizika pri podzemných prieskumoch.
V slovenských podmienkach zatiaľ ministerstvo životného prostredia pracuje na novele geologického zákona. Tá by mala geotermálnu energiu podporiť prostredníctvom úpravy definícií a postupov.
Podľa odborníkov z PW Energy sú však terminologické nejasnosti iba špičkou ľadovca. Za skutočné prekážky rozvoja geotermálnej energie považuje Michal Mašek predovšetkým chýbajúcu systémovú podporu projektov a komplikované povoľovacie procesy, ktoré treba prekonať.
„Áno, máme bariéry. No krajiny ako Poľsko, Maďarsko či Chorvátsko už majú konkrétne národné stratégie s reálnymi riešeniami. Aj preto za kľúčové považujem hľadať dôvody ako robiť veci lepšie, nie prečo ich nerobiť,“ dodáva.
Príkladom takéhoto pozitívneho obratu je aj postoj ku geotermálnej energii, ktorá sa stala pre Európu prioritou. Na medzinárodnej konferencii v Krakove „Geothermal Energy for Europe: Perspectives and Strategic Challenges” to potvrdila zástupkyňa generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre energetiku Európskej komisie Mechthild Wörsdörfer
Pripravované geotermálne projekty v Žiary a pri Prešove sa tak pravdepodobne stanú súčasťou nielen slovenského, ale aj európskeho energetického mixu.
Comments are closed.