Na nedávnej online diskusii portálu Euractiv bola reč o tom, ako sa využívajú obnoviteľné zdroje energie (OZE) na Slovensku. Ich podiel nám v štatistikách výrazne narástol po spätnom započítaní biomasy (vykurovanie domácností drevom), no úlohou na ďalšie roky je najmä zabezpečiť reálny nárast ekologicky priaznivých zdrojov energie. Akú rolu pri tom zohrá geotermálna energia?
Ešte v roku 2018 tvorila energia z obnoviteľných zdrojov na Slovensku 11,9 percenta z celkovej energetickej produkcie. Európske kritérium pre Slovensko určilo na rok 2020 hranicu 14 percent. Tú sme napokon dosiahli v predstihu.
Podľa najnovšej štatistiky stúplo na Slovensku v roku 2019 využitie obnoviteľnej energie na 16,9 percenta, teda z roka na rok o päť percentuálnych bodov. Nie je za tým žiadna masívna investícia ani nový projekt. Ide len o úpravu štatistiky. Doterajšie údaje totiž vychádzali pri spaľovaní tuhého paliva v rodinných domoch len z hrubých odhadov. Pred časom preto Štatistický úrad SR a Slovenský hydrometeorologický ústav realizovali hĺbkové skúmanie. Biomasu ako obnoviteľný zdroj započítali už s presnejším podielom do oficiálnych štatistík Eurostatu, pričom čísla sa upravia aj spätne.
Investičná podpora namiesto prevádzkovej
V diskusii portálu Euractiv však bola reč o tom, ako podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku nielen na papieri, ale najmä v skutočnosti. Veľká pozornosť sa pri tom venovala geotermálnej energii.
„Na Slovensku máme neobyčajne bohaté geotermálne zdroje. Hovorí sa často, že to teraz ekonomicky nevychádza – pýtam sa prečo. Lepšie vychádza spaľovať biomasu a ohrievať vodu, než si rovno zobrať teplú vodu zo zeme? Bolo by zaujímavé riešiť tento problém a využitie geotermálnej vody, kde máme okrem ekonomických aj legislatívne prekážky,“ načrtol Ladislav Miko zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek v tomto smere uviedol, že geotermál je pre rezort prioritou. „Chceli sme mať naň vyčlenené prostriedky v rámci Modernizačného fondu, bohužiaľ došlo k zmene metodiky posudzovania prioritných projektov a určilo sa, že teplo nebude zaradené medzi prioritné, ale iba neprioritné projekty. Geotermál sme odtiaľ museli škrtnúť, v našom prípade to bola 90-miliónová suma na 17-kilometrový teplovod pri Ďurkove. Okrem toho sú tu ďalšie zámery – Beša-Čičarovce, Žiar nad Hronom. Hľadáme zdroje, ako projekty podporiť,“ uviedol.
Zástupca Ministerstva hospodárstva pripúšťa, že peniaze sú v tejto oblasti najväčším problémom. „Žiaden geotermálny projekt dnes nepostavíte na trhovej báze. V prípade elektriny sú potrebné výkupné ceny, v prípade tepla investičná podpora. Keď sa bavíme o elektrárni pri Žiari, reč je o 160 miliónoch eur. Geotermálne vrty sú ekonomicky náročné, keďže je potrebné robiť nielen exploatačný, ale aj reinjektážny, cez ktorý sa použitá voda vracia do štruktúry,“ pokračoval Galek s tým, že prevádzkovú podporu pre výrobcov OZE, ktorá zaťažuje ceny energií, chcú na Slovensku ukončiť a ísť do investičnej podpory.
Nestotožňuje sa s tým Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „Podpora obnoviteľných zdrojov zahŕňa aj prevádzkovú podporu, ktorá je celosvetovo najrozšírenejšia a najefektívnejšia. Nemôžeme sa tváriť, že keď sme desiatky rokov podporovali fosílnu, jadrovú energetiku, tak teraz nepotrebujeme podporovať obnoviteľné zdroje. Geotermál je potrebné podporiť takisto,“ poznamenal.
Zdrojov pre zelené projekty je viac
Karaba zdôraznil, že rizikovosť a investičná náročnosť prieskumných vrtov je bariérou pre investorov, ktorí musia minúť niekoľko miliónov eur, kým potvrdia geotermálny potenciál územia. Pre mnohých je to nerentabilné.

„Geotermálna energia je spoľahlivý zdroj, ktorý máme dobre preskúmaný. Geotermálny potenciál na výrobu elektriny je v konkrétnych oblastiach Slovenska. Preto sme navrhovali pomerne veľký balík, aby sa finančne podporili nové vrty,“ uviedol zástupca asociácie.
L. Miko zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku súhlasí, že do geotermálnej energie by sa malo investovať, hoci ide o značné prostriedky.
„Investovať sa však na začiatku musí do každého nového riešenia, hoci rozumiem tomu, že je to aj otázka návratnosti. Momentálne sú na stole prostriedky nielen z Fondu obnovy, ale aj ďalšie zdroje v rámci tematických koncentrácií, kde sa hovorí, že veľká časť peňazí má ísť na klimatické riešenia. Vytvára to unikátnu príležitosť nájsť peniaze, ktoré chýbajú v národnom rozpočte a ísť do týchto riešení práve v tejto dobe. Neviem, či bude niekedy z hľadiska financií príhodnejšia situácia ako je povedzme nasledujúcich sedem rokov,“ povedal.
Miliarda pre OZE do roku 2030
„V Pláne obnovy sme na energetiku, siete a obnoviteľné zdroje plánovali použiť až 950 miliónov eur, to však bolo zredukované na 100 miliónov. Súčasný plán napokon hovorí o 220 miliónoch eur, z toho najväčšia časť 100 miliónov je suma práve pre nové OZE. Ďalších 60 miliónov by malo ísť na repowering a zvyšných 60 na zvyšovanie flexibility sietí. Počítame však aj s ďalšími zdrojmi, v rámci ktorých chceme fungujúce schémy zreplikovať. Dovedna by do roku 2030 malo ísť o sumu viac ako jedna miliarda eur,“ priblížil Karol Galek, ktorý potvrdil, že z pohľadu geotermálnej energie je Slovensko veľmi dobre preskúmané a pripúšťa, že prostriedky by do systému mohli prúdiť z viacerých zdrojov. Upozorňuje ale aj na druhú stranu mince.

„Geológia nie je exaktná veda, to, kde sa reálne voda nachádza, zistíme až keď urobíme prieskumný vrt. Vopred nevieme určiť ani výdatnosť. Máme však na Slovensku už stovky starších vrtov, ktoré ukazujú, že ten potenciál tu je. Jeden kilometer vrtu stojí asi 1,5 milióna eur. Nemusíme sa ale baviť iba o hlbokých vrtoch, rozšíriť sa dajú aj tepelné čerpadlá, ktoré využívajú energiu nižšie pod zemou,“ uviedol.
Investície do zelených zdrojov energie by vzhľadom na ambiciózne klimatické ciele mali byť prioritou. „Prostriedky by sme mali nájsť, náš prístup by nemal byť len o zlacňovaní energií. To je síce fajn, ale bude nás to stáť niečo na klimatických dôsledkoch, tak ako nás to stálo doteraz,“ pripomenul Karaba.
EIA možno čakajú zjednodušenia
Zástupca SAPI hovoril aj o ďalšej prekážke v rýchlejšom rozvoji využívania geotermálnej energie – súčasné zákonné nastavenia. „Ministerstvu životného prostredia navrhujeme, aby zjednodušil legislatívu posudzovania vplyvov pre prieskumné vrty, kde je v súčasnosti nutné robiť veľkú EIA. Musí sa tak robiť v etape, keď nie je ešte potvrdený výskyt vody a investor ani nevie, či niečo bude stavať,“ priblížil.

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča na to reagoval tým, že proces EIA nie je vo výsledku prekážkou, pretože za celé obdobie posudzovanie projektov z hľadiska vplyvov na životné prostriedky malo negatívne stanovisko len niekoľko desiatok zámerov. „Ale vidíme priestor na určité zlepšenie, najmä možnosť integrovať niektoré povoľovacie konania, ak je tam tá možnosť. Nebudeme však poľavovať z požiadaviek na dôkladné posúdenie vplyvov na životné prostredie.“
V diskusii odpovedal Karol Galek aj na otázku ohľadom stop-stavu trvajúceho od roku 2014, ktorý neumožňuje pripájať sa do distribučnej siete novým zdrojom, teda ani výrobcom elektriny z OZE.
„Sme v diskusiách so SEPS a distribučkami, čo majú byť podmienky, aby sme mohli stop-stav čoskoro ukončiť a aké budú následné kapacity na pripojenie. Dnes už sa bavíme o úrovni viac ako tisíc megawattov. Podmienené je to dobudovaním pripojenia na Maďarsko, čo nám odstráni technický problém,“ dodal štátny tajomník.
Diskusia Euractiv z pohľadu geotermálnej energie
- geotermálna energia je pre Ministerstvo hospodárstva SR prioritou a hľadá zdroje na jej investičnú podporu, pričom zdrojov môže byť viac
- jedným z pilierov financovania nových OZE bude európsky Plán obnovy (100 miliónov eur). Do roku 2030 by na OZE mala ísť spolu viac ako miliarda
- štát zruší tento rok stop-stav a umožní pripájať sa do siete novým zdrojom vrátane elektriny z OZE
- povinné hodnotenie („veľká“ EIA) pre všetky geotermálne vrty zatiaľ zostáva, Ministerstvo životného prostredia SR zvažuje určité zjednodušenia a integrácie v procese
- Slovensko má nadpriemerné prírodné zdroje, ktoré umožňujú lepšie využiť geotermálny potenciál v konkrétnych oblastiach. Okrem väčších projektov sa počíta s rozšírením geotermálnych čerpadiel
Plán obnovy – reformy ako aj investície budú prebiehať od roku 2021 do roku 2026. Materiál ich podrobne prezentuje v 18 komponentoch.
NÁZOV KOMPONENTU | RRP v mil. € | Digitálny príspevok | Zelený príspevok | |
Zelená ekonomika | 2 170 | 709 | 2161 | |
1 | Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra | 220 | 24 | 220 |
2 | Obnova budov | 700 | 700 | |
3 | Udržateľná doprava | 750 | 685 | 741 |
4 | Dekarbonizácia priemyslu | 350 | 350 | |
5 | Adaptácia na zmenu klímy | 150 | 150 | |
Vzdelávanie | 798 | 347 | 97 | |
6 | Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch | 150 | 47 | |
7 | Vzdelávanie pre 21 storočie | 448 | 322 | 13 |
8 | Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl | 200 | 25 | 37 |
Veda, výskum, inovácie | 700 | 56 | 50 | |
9 | Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií | 600 | 56 | 50 |
10 | Lákanie a udržanie talentov | 100 | ||
Zdravie | 1 450 | 35 | 545 | |
11 | Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť | 1 100 | 27 | 435 |
12 | Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie | 100 | 8 | 29 |
13 | Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť | 250 | 81 | |
Efektívna verejná správa | 1 037 | 690 | 92 | |
14 | Zlepšenie podnikateľského prostredia | 9 | 6 | |
15 | Reforma justície | 244 | 37 | 70 |
16 | Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva | 200 | 63 | 22 |
17 | Digitálne Slovensko (štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika) | 584 | 584 | |
18 | Zdravé, udržateľné a konkurencieschopné verejné financie | |||
Celkový súčet | 6 155 | 1 837 | 2 945 | |
Minimum: | 1 231 | 2 277 |
Comments are closed.