Zvyšovanie cien energií sa čoraz výraznejšie premieta do ceny potravinárskych výrobkov. Odolnejší voči skokovým rastom nákladov sú pestovatelia, ktorí využívajú geotermálnu energiu. Typickým príkladom je vykurovanie skleníkov pri pestovaní rajčín.
Kým v roku 2019 sa náklady na energie podieľali na koncovej cene potravín na úrovni 2 %, v súčasnosti atakujú už hranicu 10 %. Ceny energií síce začínajú klesať, ale kvôli nestabilnej geopolitickej situácii vo svete zostávajú naďalej vysoké.
Situácia na Slovensku je u niektorých potravín kritická. Nákladné energie znamenajú predraženie pestovania až do takej miery, že sa niektorí farmári rozhodli prerušiť svoju činnosť. Nedávno sa k takémuto riešeniu uchýlili viacerí pestovatelia rajčín, čo spôsobilo nedostatok lokálnych paradajok v slovenských obchodoch.
„Vypli sme kogeneračnú jednotku, v ktorej sme z plynu vyrábali elektrinu. Cena plynu vzrástla z 19 na 180 eur. Ročne sme platili za plyn 800-tisíc eur, teraz to vychádza na 4 milióny,“ vysvetľoval začiatkom roka pre MY Nové Zámky Ondrej Daniel z farmy Beri na juhu Slovenska.
Lokálnym pestovateľom štát prepláca časť zvýšených nákladov na energie, no ekonomika aj tak nepustí. V chladnejších mesiacoch už nedokážu pestovať vlastné paradajky. Na pulty sa tak dostávajú plodiny zo Španielska, Turecka, ale aj Afriky.
Dobrou správou je, že nie všetci pestovatelia sú na tom rovnako. Mnohí využívajú geotermálnu energiu, ktorá predstavuje cenovo dostupnejší a stabilný zdroj energie. Výkyvy cien tepla sa ich až tak netýkajú. „Geotermálnu energiu využívame ako jeden z hlavných zdrojov vykurovania,“ konštatuje Stanislav Gurský, riaditeľ farmy Nováky družstva Ovozela.
Vykurovanie skleníkov geotermálnou energiou
Producentom spoliehajúcim sa na energiu zo zeme je aj združenie GreenCoop, ktoré spája pestovateľov biorajčín. Ročne dopestujú v skleníkoch na Žitnom ostrove vyše 10 miliónov kilogramov rajčín. Geotermálnu energiu využívajú na vykurovanie skleníkov.
V Novákoch v roku 2010 vymenili baníci hnedé uhlie za horúcu vodu z geotermálneho vrtu, ktorú využívajú na takmer celoročnú produkciu rajčín.
Riaditeľ farmy v Novákoch si geotermálny komponent pri pestovaní paradajok pochvaľuje. „Geotermálna energia sčasti znižuje náklady na energiu. Využívame ju priamo na vykurovanie skleníka. Vďaka geotermálnej energii sú teploty v skleníkoch udržiavané na stabilnejšej úrovni a rastliny tak môžu rásť v optimálnych podmienkach,“ dodáva Gurský s tým, že na zber úrody v apríli je potrebné zasadiť rajčiny už v januári.
Okrem Slovenska sa geotermálna energia pri pestovaní plodín využíva aj v mnohých ďalších krajinách. V Turecku v nedávnej štúdii prišli na to, že najlacnejšie rajčiny na trhu boli dopestované práve v skleníkoch vyhrievaných geotermálnou energiou. Navyše v jednom z najchladnejších regiónov krajiny polmesiaca.
Nízka ekologická záťaž
Výhodou využitia geotermálnej energie nie sú len znížené náklady. Vďaka stabilite tohto zdroja je možné pestovať rajčiny s vysokou kvalitou takmer celý rok. „Výnimkou sú len tuhé zimy, kedy geotermálna energia nepostačuje. Pri väčších zimách zapájame tepelné čerpadlá. Ak je však vonkajšia teplota hlboko pod nulou, musíme využiť aj iné zdroje vykurovania, ktoré sú momentálne veľmi nákladné,“ dodáva Gurský.
Pridanou hodnotou je aj minimálna environmentálna záťaž. Geotermálna energia má jednu z najnižších uhlíkových stôp z dostupných obnoviteľných zdrojov energie. Emisie sa navyše nešetria len priamo pri spotrebe energií. Vďaka cenovej dostupnosti a stabilnej produkcii majú slovenské „geotermálne“ rajčiny dostatočne vysokú konkurencieschopnosť.
To znamená znížený dopyt po importe zo zahraničia. Práve logistické náklady požívatín, teda náklady na transport jedla, sú značným zdrojom emisií. Európska únia odhaduje, že samotná preprava jedla je zodpovedná za takmer pätinu celkových emisií vypustených počas životného cyklu potravín „z poľa na tanier“.
Comments are closed.