Slovensko stále nenapĺňa dostatočne svoj nadpriemerný geotermálny potenciál. Naopak dobrou správou je, že v minulom roku napredovali všetky rozbehnuté projekty. Očakáva sa, ako ciele z programového vyhlásenia pretaví do reality nová vláda a aký obsah bude mať prvá eurofondová výzva na prieskum a realizáciu geotermálnych vrtov.
Na prelome rokov sumarizujeme kľúčové udalosti, ktoré vlani rezonovali na Slovensku v oblasti využívania geotermálnej energie na energetické účely.
1. Z projektu Ďurkov sa stala národná priorita
V júli 2023 rozhodla vláda, že z projektu využitia geotermálnej energie pre Košice, ktorý sa v minulosti rozbehol a nedokončil, sa stane národná priorita. Prešiel návrh vtedajšieho ministra investícií Petra Balíka, aby geotermálne vrty pri Ďurkove získali status národného projektu. Ide zároveň o najväčší geotermálny projekt v strednej Európe.
Fond na spravodlivú transformáciu vyčlenil pre územie Košického kraja viac ako 56 miliónov eur na podporu geotermálnej energie a rozvodov tepla. O podporu sa uchádza spoločnosť MH Teplárenský holding (MH TH) spolu s partnerom, spoločnosťou Geoterm Košice, ktorá vlastní už realizované vrty v lokalite. Celý projekt má predpokladaný rozpočet takmer 88 miliónov eur.
Z prostriedkov sa vybuduje aj teplovod, ktorý v roku 2026 dopraví geotermálne teplo do Košíc. Podiel obnoviteľnej energie na výrobe tepla v metropole východu by mal v tom čase predstavovať 42 percent a pokryť spotrebu tepla 170-tisíc obyvateľov. Predpokladaná úspora emisií pri znížení spotreby fosílnych palív je na úrovni 54-tisíc ton oxidu uhličitého ročne.
2. V Kežmarku sa začalo vykurovať geotermom
Koncom vlaňajška pribudlo na Slovensku ďalšie mesto, v ktorom sa geotermálna energia využíva ako zdroj tepla v systéme centralizovaného zásobovania. V Kežmarku uviedli v decembri do skúšobnej prevádzky geotermálny vrt siahajúci do hĺbky 2,5 kilometra.
Z geotermálneho tepla sa začínajú v meste vykurovať domy a byty, v pláne je pripojiť štyri kotolne mestského CZT. Horúca voda z hlbín zeme má postupne zásobovať 1 500 domácností, školu a materské školy. V Kežmarku geotermálnou energiou nahrádzajú menej ekologické spôsoby výroby tepla vrátane zemného plynu. Projekt na východe Slovenska rozbehla samospráva, ktorá akcentuje snahu minimalizovať znečisťovanie životného prostredia.
Samospráva, konkrétne VÚC, stojí aj za ďalším projektom na východe – v Čižaticiach. Geotermálny vrt tu financoval Košický samosprávy kraj. Výsledky vrtu preukázali teplotu vody v podloží 132 stupňov Celzia. To popri vykurovaní umožňuje v lokalite aj výrobu elektriny. Kraj už skôr informoval aj o zámere využiť zostatkové teplo z procesu pre plánovaný akvapark.
V projekte bude vzhľadom na chemické zloženie vody v rezervoári nasledovať realizácia reinjektážneho vrtu, ktorým sa čerpaná voda bude vracať späť do podložia v uzatvorenom okruhu bez styku s okolitým prostredím.
3. Projekt geotermálnej elektrárne pri Prešove dostal dôležité povolenie
Z geotermálnej energie zatiaľ na Slovensku nevyrábame elektrickú energiu, hoci potenciál máme aj na to. Najďalej sú v tomto smere rozbehnuté projekty spoločností PW Energy a PW geoenergy v okresoch Prešov a Žiar nad Hronom.
V apríli získal projekt prvej geotermálnej elektrárne v katastri obce Ľubotice pri Prešove záverečné stanovisko z ministerstva životného prostredia, čím sa uzavrelo posudzovanie v rámci EIA. Investor teda dostal do rúk dôležité povolenie, ktoré ho oprávňuje realizovať prvý geotermálny vrt v území. S prácami by sa malo začať v priebehu tohto roka. V prvej etape projekt počíta s tromi produkčnými vrtmi a inštalovaným výkonom elektrárne 6,3 – 6,5 MWe. Po dokončení by tak mohla prevádzka dodávať zelenú elektrinu zodpovedajúcu ročnej spotrebe 20-tisíc domácností a teplo pre ďalšie tisíce domácností.
Projekt prostredníctvom memoranda s investorom podporuje aj Prešovský samosprávny kraj. Do budúcna sa v lokalite počíta s vybudovaním zeleného geotermálneho parku, kde ku geotermálnej elektrárni môžu potenciálne pribúdať ďalšie nadväzujúce investičné zámery.
4. Pripravuje sa prvá eurofondová výzva
Historicky prvý raz sa v čerpaní európskych peňazí v Programe Slovensko (na roky 2021 – 2027) objavila cielená podpora rozvoja geotermálnej energie na energetické účely. Prvá dopytovo orientovaná výzva na opatrenie prieskumu a overovania zdrojov geotermálnej energie bude vyhlásená v roku 2024, potvrdilo pre portál EURACTIV Slovensko Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja.
Podľa dostupných informácií by podrobnosti a obsah tejto výzvy mali byť zverejnené v prvých mesiacoch nového roka. Na prieskum a overovanie zdrojov geotermálnej energie využiteľných na energetické účely je v novom programovacom období vyčlenených 13 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstvo potvrdilo, že počíta s využitím týchto prostriedkov priamo na prieskumné a reinjektážne vrty. Otázny zostáva objem možnej podpory vzhľadom na nárast cien v odvetví, keď jeden hlbinný geotermálny vrt môže stáť 6 – 9 miliónov eur.
Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá je sprostredkovateľským orgánom pre väčšinu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a dekarbonizácie, v tomto programovom období počíta len s využitím geotermu vo vykurovaní, nie pri výrobe elektriny. Podľa nastavených deliacich línií s Plánom obnovy je možné z Programu Slovensko podporovať zariadenia na výrobu elektriny z OZE len do 250 kW inštalovaného výkonu. Preto je z Programu Slovensko podpora výroby elektriny z geotermálnej energie málo pravdepodobná, uviedla SIEA.
Geotermálne podmienky, aké má Slovensko, sú aj z globálneho pohľadu nadpriemerné. Aj preto je podpora výstavby geotermálnych elektrární jednou ciest na rozšírenie stabilných zelených zdrojov doma vyrobenej elektriny. Po zelených zdrojoch rastie dopyt aj medzi firmami, nielen v súvislosti s napĺňaním ESG cieľov.
5. Novela zjednodušujúca povoľovací proces neprešla
Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo v apríli novelu zákona, ktorej cieľom bolo zjednodušiť povoľovanie nových geotermálnych projektov. Skrátenie lehôt v povoľovacích procesoch pre obnoviteľné zdroje je súčasťou európskej stratégie REPowerEU, s ktorou prišla EÚ po začatí ruskej invázii na Ukrajine.
Súčasný stav vyžaduje pre všetky vrty hlbšie ako 500 metrov povinné hodnotenie, tzv. veľkú EIA. Tento proces trvá 12 – 20 mesiacov, čo je pre investorov demotivujúce. Novela počítala s tým, že povinné bude po novom iba zisťovacie konanie („malá EIA“) a doba posudzovania vplyvov na životné prostredie sa výrazne skráti na maximálne tri mesiace.
Novela zákona sa síce dostala do parlamentu, no ten ju napokon neschválil. Neprešla druhým čítaním. Medzičasom sa na Slovensku vymenila vláda. Tá súčasná má v programovom vyhlásení medzi dlhodobými prioritami aj vytvorenie podmienok na preskúmanie možností a podporu výroby elektrickej energie a tepla z geotermálnych zdrojov.
Comments are closed.