Ekonomiku geotermálnych projektoch zaťažujú najmä náklady na realizáciu hĺbkových prieskumov, ktoré predstavujú najväčšiu časť investícií. Ušetriť prostriedky môže pomôcť využitie existujúcich vrtov. V Slovinsku aktuálne spúšťajú projekt pilotnej geotermálnej elektrárne, v ktorom využijú práve staršie ropné vrty a vlastné technologické riešenie.
Holding Slovenske Elektrarne (HSE), štátom vlastnený výrobca a obchodník elektriny v Slovinsku, oznámil začiatok výstavby pilotnej geotermálnej elektrárne. Bude mať výkon 50 kW a povolenie na jej výstavbu získali vlani. Po úvodnom testovaní, ktoré je plánované od júna tohto roku, by sa elektráreň mala dostať do ostrej prevádzky už v apríli 2024.
Lokalitou pre pilotný projekt bude obec Čentiba. Tá sa nachádza zhruba 200 kilometrov od Slovenska v oblasti Panónskej panvy, ktorý sa vyznačuje priaznivými podmienkami na využitie geotermálnej energie. V rovnakom regióne je situovaná aj najväčšia geotermálna elektráreň v pevninskej Európe, chorvátska Velika Ciglena, ktorá sa nachádza od obce Čentiba približne 100 kilometrov.
Prevádzkovateľom bude producent elektrickej energie z vodných zdrojov Dravske Elektrarne Maribor (DEM), ktorý patrí pod štátny holding HSE. Táto spoločnosť rozhodne nie je nováčikom vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem vodnej elektrárne s výkonom 2,5 MW prevádzkuje aj najväčšiu slovinskú solárnu elektráreň, ktorá vyrába viac než 3 GWh elektriny ročne (spotreba vyše 1 300 slovenských domácností). V najnovšom projekte geotermálnej elektrárne kombinuje existujúce opustené ropné vrty s prelomovou patentovanou technológiou navrhnutou v Slovinsku.
Výsledok štátneho výskumu a vývoja
Pg-8 je označenie nevyužívaného ropného vrtu, na ktorom sa odskúša práve táto nová technológia. Hĺbka vrtu je približne tri kilometre. Jeho výplň tvorí oceľová rúra v cementovom plášti, čo zabezpečuje kompletné uzavretie. Túto nepriedušnosť využíva vo svoj prospech nový patent.
Tisícmetrová gravitačná tepelná tuba sa skladá z dvoch rúr, ktoré sú vložené do vrtu. Kvapalné médium, v tomto prípade amoniak, prúdi v uzavretom systéme. Nadol smeruje vďaka gravitačnej sile (preto nesie technológia označenie „gravitačná“).
Postupne dochádza k ohrevu amoniaku a jeho odparovaniu. Prehriaty amoniak sa druhou, širšou rúrou vracia naspäť na povrch. Tu sa zohriata pracovná látka využíva v binárnom cykle, v ktorom prebieha produkcia elektrickej energie. Nad povrchom sa nachádza ešte dochladzovacia jednotka, ktorá zabezpečí odvod zvyškového tepla. V prípade vhodných teplotných podmienok by bolo možné takúto jednotku využívať aj kogeneračne (súbežná výroba elektrickej energie a tepla) a okrem elektrickej energie zásobovať vybrané objekty nízkoteplotným teplom.
Technológia je výsledkom slovinského vývoja v tejto oblasti. Samotné zariadenia, ako aj ich tesnenia sú špeciálne upravené pre kontakt s amoniakom, aby sa zabezpečila vysoká efektivita a bezpečnosť. „Tento projekt je prvou aplikáciou patentu, ktorý je výsledkom nášho know-how. Jeho implementácia je ďalším krokom na ceste k nízkouhlíkovej spoločnosti a je pridanou hodnotou ako pre lokálnu komunitu, tak aj pre celé Slovinsko,“ povedal na margo pilotnej geotermálnej elektrárne Aleksander Bruncko, generálny riaditeľ DEM.
Keďže pracovná tekutina cirkuluje v systéme v rámci jedného vrtu, v projekte nie je potrebný ďalší vrt, čo znižuje celkové náklady. V tradičných geotermálnych projektoch s čerpaním horúcej vody z podzemného kolektora sa spravidla buduje vedľajší reinjektážny vrt, ktorým sa do zeme vracia ochladená voda.
Len začiatok
Slovinsko má viacero opustených ropných vrtov na svojom území a podľa odhadov HSE je minimálne 15 z vhodných na podobné projekty. Na celom svete ich nájdeme viac ako 10 miliónov. Potenciálnej transformácii ropných vrtov pri využívaní geotermálnej energie sa venujú aj firmy v ďalších krajinách vrátane susedného Rakúska. Na Slovensku podobným smerom uvažuje spoločnosť Nafta, ktorá pilotný projekt pripravuje pri Trebišove. Využiť chce staršie vrty pôvodne určené na ťažbu zemného plynu.
Geotermálna elektráreň v Čentibe má mať síce relatívne nízky výkon, ale predstavuje dôležitý medzikrok vo využívaní modernej technológie gravitačných tepelných túb. V prípade úspechu môže ísť o míľnik v extrakcii geotermálnej energie. Výrazne by pomohla zvýšiť podiel elektrickej energie vyrobenej pomocou geotermálnej energie a tým celosvetovo znížila emisie skleníkových plynov.
Comments are closed.