Predstavte si rajčiny pestované v krajine večného snehu alebo banánovníky rastúce neďaleko polárneho kruhu. Na prvý pohľad nemožné? Aj takéto zaujímavosti geotermálnej energie však dokazujú, že zdanlivo nemožné sa stáva skutočnosťou a to všetko aj vďaka teplu zo zeme.
V skleníkoch islandskej Poľnohospodárskej univerzity v Hveragerði každoročne vypestujú približne tonu tropických banánov, zatiaľ čo v tureckej Ilici sa v geotermálne vyhrievaných skleníkoch pestujú najlacnejšie paradajky v krajine.
Geotermálna energia predstavuje zaujímavú kapitolu moderného farmárčenia. Kým väčšina ľudí si ju spája hlavne s výrobou elektriny či vykurovaním domácností, jej využitie v pestovaní plodín prináša také prekvapivé výsledky, že mení naše predstavy o tom, čo je v agrosektore možné. Od Islandu cez Turecko až po Keňu – všade tam nájdeme príklady, ako teplo zo zeme pomáha produkovať plodiny v podmienkach, kde by to ešte pred pár rokmi nikto nepovažoval za reálne.
Revolúcia v pestovaní: od ľadu k tropickým plodinám
Island, krajina známa svojimi ľadovcami a drsnými klimatickými podmienkami, sa stala priekopníkom vo využívaní geotermálnej energie pre poľnohospodárstvo. Dnes sa na tomto ostrove nachádza viac ako 45 akrov skleníkových plôch, kde sa pestuje široká škála plodín od uhoriek cez jahody až po bylinky. Čerstvý vzduch, prístup k čistej vode a vulkanické pôdy v kombinácii s geotermálnou energiou vytvárajú ideálne podmienky pre produkciu.
Chladné počasie, ktoré by normálne predstavovalo prekážku, sa v prípade Islandu stalo paradoxne výhodou. Nízke teploty totiž prirodzene obmedzujú výskyt škodcov a chorôb, čím sa eliminuje potreba používania pesticídov. Navyše, vďaka malej rozlohe krajiny sa čerstvo zozbierané plodiny dostanú na trh v priebehu niekoľkých hodín.
Zaujímavosti geotermálnej energie však nie sú limitované len na Island. V Turecku spoločnosť Koyuncu vybudovala skleníky s rozlohou 100 000 štvorcových metrov, kde s pomocou geotermálnej energie vyprodukujú ročne neuveriteľných 6 miliónov kilogramov paradajok. Tieto produkty následne exportujú na európske a blízkovýchodné trhy.
Ďalším pozoruhodným príkladom je provincia Manisa, kde geotermálne vyhrievané skleníky dosahujú až o 60 percent nižšie náklady v porovnaní s konvenčným vykurovaním. Miestni farmári dokonca exportujú paradajky do Holandska – krajiny, ktorá je všeobecne považovaná za svetovú špičku v skleníkovom agropodnikaní. “Máme veľmi efektívnu výrobu vďaka nízkym nákladom na teplo,” vysvetľuje Erdem Çelik, manažér prevádzky skleníka. “V súčasnosti predávame naše produkty za približne 1,8 – 2 eurá za kilogram.”
Keď ruže kvitnú vďaka zemskému teplu
Jedným z najzaujímavejších príkladov využitia geotermálnej energie v poľnohospodárstve je kenská spoločnosť Oserian Flowers. Tento pestovateľ ruží využíva energiu zo zeme nielen na vykurovanie skleníkov, ale aj na sterilizáciu vody a dokonca aj na obohacovanie atmosféry oxidom uhličitým z pary. Výsledok? Ročný export viac ako 400 miliónov ruží a 10-percentný nárast produkcie vďaka inovatívnemu využitiu geotermálnej energie.
“Toto je veľká výhoda z hľadiska nákladov, keďže eliminuje potrebu fungicídov,” vysvetľuje Fredrick Apollo, manažér v spoločnosti. Systém je taký účinný, že firma dokázala znížiť svoje mesačné náklady na fosílne palivá zo 400 000 (cca 2978,18 eur) na 30 000 (cca 223,36 eur) kenských šilingov. Spoločnosť dokonca používa elektrické vozidlá napájané geotermálnou energiou na prepravu kvetov zo skleníkov do baliarne, čím ďalej znižuje svoju uhlíkovú stopu.
| Ako to vlastne funguje? Princíp využitia geotermálnej energie v skleníkoch je založený na efektívnom využití prírodného tepla zeme. Systém funguje na viacerých úrovniach: • Vykurovanie priestorov pomocou horúcej vody z geotermálnych zdrojov • Sterilizácia zavlažovacej vody, čo znižuje potrebu chemických ošetrení • Využitie CO2 z pary na podporu fotosyntézy • Udržiavanie optimálnej teploty pre rast rastlín počas celého roka Výskum ukazuje, že využívanie takéhoto vykurovania v skleníkoch znižuje výskyt plesňových ochorení a môže znížiť náklady na palivo až o 80 percent. |
Zaujímavosti geotermálnej energie vo svete
Geotermálna energia nachádza uplatnenie aj v ďalších oblastiach agropodnikania. Na Islande ju napríklad využívajú aj na sušenie rýb – približne 20 spoločností takto spracuje 2000 až 4000 ton rýb ročne. Vzniká tu dokonca nové odvetvie sušenia krmiva pre domáce zvieratá s ročnou produkciou 500 ton.
V Thajsku zas zúžitkovávajú odpadové teplo z geotermálnej elektrárne na sušenie čili papričiek a cesnaku. Ich sušiace zariadenia dokážu spracovať 450 kg čili papričiek alebo 220 kg cesnaku naraz, pričom spotreba energie je minimálna.
Geotermálne vykurované skleníky tak prinášajú významné environmentálne výhody:
- Minimálna uhlíková stopa prevádzky
- Výrazné zníženie spotreby vody vďaka recyklačným systémom
- Redukcia potreby pesticídov a fungicídov
- Možnosť celoročnej produkcie bez závislosti na vonkajších klimatických podmienkach
Z ekonomického hľadiska je hlavným benefitom dramatické zníženie prevádzkových nákladov po počiatočnej investícii. “Je to energetický zdroj, ktorý je obnoviteľný, čistý a nízkonákladový, keď už raz urobíte počiatočnú investíciu na jeho využitie,” potvrdzuje Carlos da Silva, senior ekonóm z FAO.
Budúcnosť geotermálnej energie v agrosektore
Príklady z celého sveta ukazujú, že táto zelená energia má potenciál zmeniť, prípadne zefektívniť spôsob, akým pestujeme potraviny. Od banánov na Islande po ruže v Keni – tieto projekty dokazujú, že môžeme produkovať prakticky čokoľvek a kdekoľvek, pokiaľ máme prístup k tomuto cennému zdroju tepla.
Aj na Slovensku vidíme prvé kroky týmto smerom. Napríklad družstvo Ovozela využíva geotermálne teplo na pestovanie plodín v skleníkoch, pričom kladie dôraz na ekologický prístup a využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
S plánovanou výstavbou geotermálnych elektrární, ktoré predčasom predstavil investor PW Energy, sa otvárajú ďalšie možnosti pre využitia zostatkového tepla v poľnohospodárstve, čo by mohlo zásadne prispieť k potravinovej sebestačnosti našej krajiny. Realizácia týchto projektov však v súčasnosti stojí na mŕtvom bode – chýbajú totiž podporné investičné schémy potrebné na výstavbu geotermálnych elektrární.
Vytvorenie vhodných podmienok pre tieto investície je pritom kľúčové vďaka synergii medzi výrobou energie a agrosektorom. Tá by mohla predstavovať model udržateľného rozvoja a inšpiráciu nielen pre Slovensko, ale aj pre ďalšie krajiny.
Geotermálne pestovanie nie je len víziou budúcnosti – je to realita, ktorá už dnes mení pravidlá hry v globálnom poľnohospodárstve. A hoci počiatočné investície môžu byť významné, dlhodobé prínosy pre životné prostredie a ekonomiku robia z tejto technológie jeden z najsľubnejších smerov pre udržateľnú agroprodukciu 21. storočia.
Comments are closed.