Len pred niekoľkými rokmi bolo geotermálne kúrenie na školách považované skôr za vedeckofantastický sen než realitu. V čase, keď celosvetová pozornosť smeruje k otázkam zmeny klímy a hľadá sa každá možná cesta k znižovaniu emisií skleníkových plynov, sa však vzdelávacie inštitúcie rozhodli pre radikálny krok.
Odklon od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie je nevyhnutný a školy, ako tradičné centrá vedomostí a inovácií, hrajú v tejto zmene významnú úlohu. Len v priebehu pár rokov sa tento trend výrazne posunul vpred, hovorí Lindsey Olsen, viceprezidentka a hlavná strojová inžinierka v spoločnosti Salas O’Brien realizujúcej viaceré zámery na amerických univerzitách.
Podľa nej boli pred piatimi rokmi geotermálne projekty medzi americkými školami na okraji záujmu. Súčasne sa vtedy venovali len 2-3 projektom. Dnes je situácia výrazne iná a každým rokom záujem rastie približne dvojnásobne. Aktuálne pracujú na 20-30 projektoch geotermálneho kúrenia na školách.
Vzdelávacie inštitúcie si rýchlo uvedomujú potenciál geotermálneho vykurovania. Berú ho ako prostriedok na znižovanie svojej uhlíkovej stopy, nákladov a získavania konkurenčnej výhody pri nábore študentov. Mnoho univerzít využíva tieto projekty aj ako platformu pre semináre, workshopy a exkurzie, čím zabezpečujú praktické vzdelávanie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
Technológia GEOvýmeny v školách
Ekologické vykurovanie, ktoré realizuje Sala O´Brien, je postavené na rovnakom princípe ako tepelné čerpadlá v menších hĺbkach v nízkoteplotných geotermálnych projektov. V tomto prípade ide o priebežnú teplotnú výmenu, z čoho sa odvodzuje aj názov GEOexchange.
Ide o metódu, pri ktorej sa využíva stabilná teplota pod zemským povrchom pre vykurovanie alebo chladenie budov. Tento proces je obzvlášť výhodný pre univerzity, pretože zvyčajne majú viacero budov v tesnej blízkosti a disponujú autonómnym vykurovacím systémom. Počas leta môže systém vysávať teplý vzduch z budov a uskladniť ho v trubkách pod zemou, kde sa teplota nemení. V zime potom toto uložené teplo pomáha ohrievať objekty, čo vedie k výrazným úsporám energie a nákladov.
Realizácia podobných projektov so sebou prináša vysoké investície, veľakrát v desiatkach miliónov eur. Financovanie, najmä za „veľkou mlákou“, sa zväčša deje kombináciou grantov, dlhopisov, fundingových aktivít či vlastných zdrojov. Motiváciou pre univerzity sú nižšie dlhodobé náklady, ktoré vrátia investíciu, ich záväzky k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj získavanie nových študentov, medzi ktorými je téma udržateľnosti dôležitý faktor pri rozhodovaní.
Kúrenie na školách a implementácia
Príklady na geotermálne kúrenie na školách pochádzajú najmä zo Spojených štátov amerických. V lete 2024 začínajú s prácami na univerzite Miami v meste Oxford v štáte Ohio. Súčasťou súčasťou bude viac ako 500 vrtov do hĺbky 259 metrov. Tento projekt do roku 2026 nielenže zabezpečí čisté vykurovanie pre 43 budov, čo je 39 % kampusu, ale aj posunie univerzitu bližšie k jej cieľu karbónovej neutrality.
S najväčším geovýmenným systémom v krajine sa pýši Ball State University v Indiane, ktorej súčasťou je až okolo 3 600 vrtov. Projekt, dokončený v dvoch fázach v rokoch 2012 a 2015 za 83 miliónov dolárov, sa podľa viceprezidenta školy už zaplatil sám a znížil uhlíkovú stopu školy o 60 %.
Na rozširovaní vykurovania z obnoviteľných zdrojov pracuje už v rámci tretej fázy univerzita Notre Dame v Indiane. Jej súčasťou je vytvorenie ďalších 650 vrtov, ktoré v súčte s predošlými fázami znížia emisie o 11 803 ton. To je ekvivalent približne 1000 áut mimo ciest každý rok.
Odpoveď na energetickú krízu
Podobne komplexné projekty verejných inštitúcií sa zatiaľ v európskom teritóriu vyskytujú v menšom rozsahu. Platí to aj o Slovensku. Niektoré miestne samosprávy aj u nás však dokázali využiť geotermálnu energiu na vykurovaní aspoň v menšej miere. Školu, škôlku a obecný úrad napríklad vykuruje geotermálne teplo v obci Holiša. Teplo prúdiace približne zo 100 metrovej hĺbky šetrí náklady na energie a znižuje závislosť od plynu. Projekt bol podporený z dotácie, na ktorú sa prihlásilo 162 projektov a až 129 bolo aj schválených v hodnote 34 miliónov eur.
Obec Banská Belá išla do vlastného projektu geotermálnych čerpadiel ešte v roku 2019, pričom väčšinu prostriedkov čerpala z dotácií. Celkovo v obci realizovali 25 vrtov do hĺbky okolo 100 až 130 metrov. Tie sa využívajú na vykurovanie školy a škôlky. Geotermálna energia vďaka projektu nahradila zemný plyn.
Aj tieto príklady ukazujú, že aj napriek prekážkam je možné dosiahnuť významný pokrok v oblasti udržateľnosti. Výzvy spojené s prechodom na geotermálne vykurovanie, ako sú počiatočné náklady a dočasné estetické obmedzenia areálov, sú zanedbateľné v porovnaní s jeho dlhodobými prínosmi.
Comments are closed.