Dvadsiatka pracovníkov v plnom nasadení, vysoká vrtná súprava privezená z Nemecka a nepretržité práce na sídlisku menšieho okresného mesta. To všetko s cieľom umožniť Kežmarku využívať geotermálnu energiu, lokálny zdroj tepla bez produkcie emisií. Pod Tatrami sme sa boli pozrieť na tento nedávno rozbehnutý projekt.
Šestnásťtisícový Kežmarok je známy najmä vďaka evanjelickému artikulárnemu Kostolu Najsvätejšej Trojice zapísanému v UNESCO, aktuálne sa však o meste hovorí aj v súvislosti s využívaním geotermálnej energie. Poloha v Popradskej kotline ho k tomu predurčuje, hlboké geotermálne vrty boli úspešne zrealizované v okolí – vo Vrbove, Veľkej Lomnici, v Plavnici, Lipanoch či Poprade.
V Kežmarku pôvodne prieskumné územie na účely čerpania geotermálnej energie získalo mesto, v súčasnosti projekt realizuje súkromná spoločnosť Geovrt Kežmarok.
„O vyhovujúcich podmienkach na geotermálne projekty sa v tejto oblasti vie. Vrty sa tu využívajú predovšetkým na rekreačné účely. Na využitie v energetike je potrebná o čosi vyššia teplota,“ približuje konateľ investorskej spoločnosti Rastislav Gaľa.
Uprostred sídliska
Do Kežmarku prichádzame skoro ráno, už z väčšej diaľky vidíme čnejúcu sa vrtnú vežu, ktorá je na Sídlisku Juh postavená na niekoľko týždňov, kým sa zrealizujú vrtné práce. V bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú bytové domy a neďaleko aj škola. Z ekologického zdroja z hlbín by mali čoskoro profitovať obyvatelia.
„Lokalitu sme vyberali v spolupráci s konzultantmi. Samozrejme, je ekonomicky výhodnejšie byť čo najbližšie k potenciálnemu odberateľovi tepla, kde je možné napojiť sa k systému centrálneho zásobovania teplom (CZT). V našom prípade bude vzdialenosť menej ako 200 metrov. Príliš odľahlá lokalita by projekt výrazne predražovala. Preto sa geotermálne vrty realizujú v blízkosti obydlí aj v zahraničí. Obmedzenie komfortu obyvateľov miernou hlučnosťou je dočasné a minimalizované na najkratší možný čas,“ približuje Gaľa.
Pod Tatry priviezli úplne novú vrtnú súpravu z Nemecka. Samotné vrtné práce zabezpečuje slovensko-maďarské konzorcium firiem. Na vrte pracujú dve desiatky ľudí vrátane geológov, výplachových inžinierov či vrtmajstra.
„Nie je to štandardná stavebná činnosť, vŕtate do zeme, do ktorej nevidíte. Môže sa vyskytnúť určité prekvapenie respektíve nepredvídateľné okolnosti, na ktoré musíte reagovať. Napríklad tvrdá hornina, vtedy sa vŕtanie značne spomaľuje,“ opisuje Gaľa.
S vrtnými prácami začali v Kežmarku koncom februára a aktuálne prekonali hĺbku 1 100 metrov. Výskyt vody očakávajú v úrovni 1 900 metrov pod zemou a cieľ je pokračovať do 2 500 metrov. Je však možné ísť ešte o 300 metrov hlbšie.
„V tejto hĺbke očakávame geotermálne médium s teplotou 65 stupňov Celzia. Uvidíme, aká bude realita. Samozrejme, čím vyššia teplota, tým efektívnejší proces výroby tepla,“ hovorí zástupca investora.
Teplo pre 1 500 bytov a školu
Práce na sídlisku by radi stihli do konca apríla, reálnejší ale bude pravdepodobne májový termín. Aj projekty tohto typu totiž ovplyvňuje bežná realita – pandemické časy, ako aj vojna na Ukrajine, ktorá skomplikovala časť logistiky.
„Pôvodne sa predpokladalo 55 dní čistého vŕtania. Medzitým sú rôzne technologické prestávky na iné činnosti, napríklad cementovanie, paženie, sondami sa tiež zisťuje geológia. Sme však radi, že postupne napredujeme,“ sumarizuje Gaľa.
Po odvŕtaní príde na rad hydrodynamická skúška, ktorá prebieha zhruba tri týždne. V rámci procesu sa posudzujú fyzikálne i chemické parametre vody, sledujú aj ostatné vrty v okolí, či im neklesá tlak alebo teplota. „Na základe toho ministerstvo životného prostredia vyhodnotí, či nám vydá povolenie čerpať vodu,“ približuje Gaľa ďalší postup.
V Kežmarku zásobuje mestský systém CZT aktuálne 10 kotolní. Geotermálna energia má byť zdrojom tepla pre tri z nich, čo by znamenalo produkciu pre zhruba 1 500 domácností a spomínanú školu. Ak by bola výdatnosť zdroja priaznivá, dá sa do budúcna uvažovať o pripojení sa aj na ďalšie kotolne.
Technologický proces je rovnaký ako v iných geotermálnych výhrevniach na Slovensku, ktoré sa nachádzajú v Šali, Seredi, Galante a vo Veľkom Mederi. Horúca geotermálna voda sa privádza do výmenníka tepla, kde teplo odovzdáva pracovnej kvapaline v systéme CZT. Následne sa využitá voda odvádza do recipienta.
Vďaka zapojeniu geotermálneho zdroja získa kežmarský systém CZT štatút tzv. „účinného CZT“, čo je legislatívny pojem pre systémy, ktoré sú chránené, pretože časť energie je pre ne produkovaná z obnoviteľných zdrojov. Takýto systém sa môže uchádzať o ďalšie investície na rekonštrukciu či rozširovanie.
Zo súkromných zdrojov
Ak pôjde všetko podľa plánov a potvrdia sa vyhovujúce vlastnosti geotermálneho zdroja vrátane teploty či prietoku, napojiť k dodávke tepla v CZT by sa mohli už do najbližšej vykurovacej sezóny, teda ešte koncom tohto roka.
„Uvidíme, či to je reálne, pretože povoľovacie procesy trvajú dlho. Legislatíva je u nás veľmi komplikovaná. Len pri veľkej EIA sme strávili 14 mesiacov a to treba zohľadniť, že sa posudzujú vplyvy projektu na životné prostredie ešte predtým, ako zistíte, čo presne v hĺbke navŕtate,“ hovorí Gaľa.
Zostatkové teplo bude aj v tomto prípade možné využiť na poľnohospodárske účely či na rekreáciu. V zahraničí sa dokonca používa aj na vyhrievanie chodníkov. Investor ho potenciálnym záujemcom poskytne na využitie.
Kežmarský projekt sa rozpracoval s trojmiliónovým rozpočtom, lokálny investor ho financuje zo súkromných zdrojov. O podporu z grantov či štátneho rozpočtu sa neuchádzali.
„Štát zatiaľ priamo nepodporuje projekty tohto typu, hoci ide o jasný pokrok pri energetickej transformácii a efektívne zapojenie dostupného ekologického zdroja, ktorý v CZT nahrádza fosílny plyn. V našom prípade ide o úsporu 2 500 ton CO2 ročne,“ dopĺňa Gaľa.
Ak projekt v Kežmarku vyjde, investor zvažuje, že by zámer v podobnom rozsahu zrealizoval aj v ďalšej lokalite na Slovensku.
Comments are closed.