Plyn vymenili za geotermálnu energiu. Vo Veľkom Mederi zásobuje teplom stovky domácností

Priamo na sídlisku vyviera z dvaapolkilometrového vrtu každú sekundu zhruba 10 litrov podzemnej vody s teplotou viac ako 90 stupňov. Ide o ľahko prehliadnuteľný objekt, ktorého podstatná časť je v hlbinách zeme. Hlavu vrtu vidno v malom presklenom bunkri uprostred parkoviska, vedľa ktorého stoja autá obyvateľov mesta Veľký Meder.

Geotermálny projekt v meste na juhu Slovenska je jedným z najmladších v krajine. Teplom zásobuje 1 200 bytov, teda prakticky všetky domácnosti v panelákoch.

„Vyprodukované teplo pre centrálne zásobovanie využíva aj škola, škôlka a mestské budovy ako kultúrne stredisko,“ hovorí Imrich Bognár, riaditeľ Mestského podniku bytového hospodárstva (MPBH), ktorý zastrešuje výrobu tepla pre obyvateľov. Dopĺňa, že vďaka geotermálnemu zdroju majú v meste jedny z najnižších cien tepla na Slovensku.

Oblasť s vyhovujúcimi podmienkami

Z viac ako 140 geotermálnych vrtov na Slovensku sa aktívne využíva zhruba tretina, z toho na energetické účely iba zlomok. Vykurovanie obydlí a budov geotermálnym teplom sa deje len v štyroch mestách – Veľký Meder je jedným z nich. Ďalšie tri lokality sú Galanta, Sereď a Šaľa.

Všetky mestá sú neďaleko od seba a nie je to náhoda – nachádzajú sa v oblasti Podunajskej nížiny, kde sa dosiaľ zrealizovalo najviac geotermálnych vrtov. Z pohľadu geológov ide o oblasť takzvanej Centrálnej depresie podunajskej panvy, ktorá má ideálne hydrogeotermálne podmienky, čo znižuje riziko vrtov.

Vo Veľkom Mederi začali s čerpaním geotermálnej energie ešte v 70. rokoch, keď tu zrealizovali dva vrty. Oba dodnes využíva miestne kúpalisko, ktoré sa vďaka termálnym bazénom stalo obľúbeným miestom aj pre dovolenkárov z okolia.

„V Mederi sú tri hydrogeotermálne kolektory v rôznych hĺbkach, ktoré sú od seba izolované a vzájomne sa neovplyvňujú. O najspodnejšom z nich s teplotou okolo 96 stupňov sme vedeli už z minulosti,“ približuje Oto Halás, generálny riaditeľ spoločnosti Slovgeoterm, ktorá sa podieľala aj na projekte v meste Veľký Meder.

K najteplejšiemu zdroju vody sa prevŕtali už v 70. rokoch, no nedokázali ho využiť. Voda bola silne mineralizovaná a na ústí inkrustovala (usadzovala sa), čo sťažovalo manipuláciu. Dnes však už moderné technológie umožňujú využitie aj vody s týmito vlastnosťami bez toho, aby prichádzalo k zanášaniu výmenníkov či potrubí.

Aj preto sa v novom tisícročí začalo v Mederi uvažovať o treťom vrte, ktorý by slúžil na vykurovanie domovov. Stavebné povolenie podpísali napokon v roku 2012.

Prestavba starej kotolne

Pri projekte sa riešila najmä otázka financovania, keďže náklady boli viac ako 3,5 milióna eur. Napokon mestskí poslanci odsúhlasili úver.

Vrt VM-1 sa začal realizovať v roku 2016 na nádvorí pôvodnej teplovodnej kotolne, kde sa dovtedy vyrábalo teplo zo zemného plynu. Kotolňa sa zrekonštruovala, pôvodné kotly na plyn dnes slúžia len ako záložný zdroj a tým primárnym je nová časť prevádzky s výmenníkom tepla využívajúca geotermálnu energiu.

Prevádzka centrály sa spustila v októbri 2016, práce na sídlisku trvali zhruba 70 dní. Dnes na obsluhu zariadenia s plne automatizovaným systémom stačí jeden zamestnanec v službe.

Vrt je hlboký 2 450 metrov, teplota vody na hlave vrtu je 91 – 98 stupňov. Pôvodná výdatnosť zdroja presahovala 10 litrov za sekundu, postupne však klesla na zhruba osem litrov. Aj preto koncom roku 2017 zabudovali do vrtu ponorné čerpadlo. Nachádza sa v hĺbke 228 metrov.

„Dokáže zabezpečiť maximálnu výdatnosť až 16,7 litra za sekundu s teplotou vody 98 stupňov Celzia,“ uvádza Halás. Priemerná výdatnosť je okolo 11 litrov za sekundu, „naplno“ beží čerpadlo najmä počas ranných a večerných špičiek v zime. Naopak v lete sa vypína.

Stabilné ceny tepla vďaka geotermu

Príspevok z európskych grantov sa na mederský projekt nečerpal, hoci Operačný program Kvalita životného prostredia sa týka aj geotermálnych zámerov. „Vzhľadom na to, ako sú u nás nastavené podmienky, nemožno čerpať dotáciu na samotný prieskumný vrt, hoci ten je grom celej investície. Možno je za tým aj obava úradníkov, že vrt bude negatívny, no keďže oblasti máme na Slovensku výborne preskúmané, toto riziko je veľmi nízke,“ vysvetľuje Halás.

„Slovensko leží na kotle s teplou vodou, ale nevyužívame to,“ pridáva sa Bognár.

Cena tepla je v meste vďaka využitiu geotermu dlhodobo stabilná, pretože do nej nevstupujú externé faktory, ako nárast ceny plynu, čo ovplyvňuje tradičné zdroje vykurovania. Momentálne sa cena odvíja aj od úrokov a odpisov, ale keď sa úver splatí, je predpoklad, že poplatky v Mederi ešte klesnú respektíve sa nezvýšia.

„Investícia do geotermálneho projektu nie je malá, ale vždy sa počíta s tým, že náklady sa vrátia na cene energií. Zároveň je cieľom, aby cena tepla ani počas obdobia, keď sa projekt spláca, nebola pre obyvateľov vyššia ako bola pri využívaní pôvodného paliva,“ opisuje Halás.

Odpadová voda s teplotou okolo 50 stupňov sa z geotermálnej centrály v Mederi dopravuje podzemným potrubím s dĺžkou 1,2 kilometra na termálne kúpalisko, kde sa ňou vykurujú ďalšie tri dobudované bazény.

Prínosy geotermálneho projektu pre Veľký Meder sú nesporné. Vďaka energii zo zeme sa ročne ušetrí 1,3 milióna kubických metrov zemného plynu, ktorý sa od roku 2019 prakticky vôbec nevyužíva. „Odber geotermálnej vody je regulovaný podľa potreby tepla, to znamená, že sú tiež chránené podzemné zásoby vody,“ dodáva Bognár.