Viac ako štvrtinu bazénov v slovenských rekreačných zariadeniach, akvaparkoch či kúpeľoch plní geotermálna voda. Ide o jedno z najčastejších priamych využití geotermálnej energie v praxi. Aj vďaka bohatému obsahu minerálov má kúpanie v týchto bazénoch priaznivý vplyv na zdravie a slovenskí, ale aj zahraniční dovolenkári túto možnosť aj hojne využívajú.
Hoci z geotermálnej energie dokážeme vyrobiť ekologické teplo na vykurovanie či dokonca elektrinu, aj na Slovensku sú dlhodobo najčastejším spôsobom využitia podzemného energetického bohatstva rekreačné účely.
Táto priama aplikácia geotermálnej energie má u nás 60-percentné zastúpenie. Povedané v číslach – z celkového inštalovaného tepelného výkonu 214 tepelných megawattov (MWt) pripadá u nás na rekreáciu viac ako 128 MWt. Geotermálna energia sa týmto spôsobom využíva naprieč Slovenskom, v 30 perspektívnych oblastiach s výskytom podzemných zdrojov.
Rozšírenosť tohto spôsobu využitia súvisí aj s tým, že na rekreačné účely postačujú teploty podzemného média na úrovni okolo 30 – 40 stupňov, ktoré sú dostupné v menšej hĺbke, čo podporuje ekonomickosť projektov. Aj pod Tatrami sú však oblasti, kde geotermálna voda využívaná na rekreačné účely presahuje 50 či 60 stupňov. Na povrch sa dostáva buď prirodzeným spôsobom – voľným prelivom vďaka prirodzenému tlaku, alebo s využitím tepelných čerpadiel.
Ozdravné vďaka vysokému obsahu minerálov
Na Slovensku je registrovaných viac ako 160 geotermálnych vrtov a 82 vrtov s liečivou vodou. Pojem „liečivá termálna minerálna voda“ definuje zákon, ktorý za vodu s takýmito parametrami označuje minerálnu vodu s obsahom celkovo rozpustených tuhých látok presahujúcich množstvo 1 000 miligramov na liter.
Liečivé účinky minerálnych vôd sú širokospektrálne, využívajú sa pri ochoreniach pohybového aparátu, tráviaceho ústrojenstva, ale aj pri neurologických, urologických, gynekologických, dermatologických či onkologických ochoreniach, zápaloch aj chronických ťažkostiach.
Obsah geotermálnych vôd je rôzny, spravidla sa v nich nachádzajú desiatky minerálnych látok, pričom najčastejšie zastúpenie mávajú hydrogénuhličitany, vápnik, horčík, sodík, draslík, železo, mangán či sírany.
Priaznivý vplyv termálnych vôd na ľudské zdravie je známy od nepamäti, rímske kúpele poznáme už zo staroveku a horúcu vodu zo zeme využíval pri liečbe napríklad aj Hippokrates.
Látky obsiahnuté v minerálnej vode sa do tela dostávajú priamo cez kožu vďaka zvýšenej teplote na povrchu. Vďaka tomu putujú do všetkých častí organizmu, rozširujú sa tiež cievy zásobujúce orgány, čo podporuje ich funkciu. Preto možno hovoriť o pozitívnom efekte aj na srdce, pľúca a ďalšie dôležité systémy v ľudskom tele.
Geotermálna voda plní desiatky bazénov
Práve od mineralizácie a teploty geotermálnej vody závisí spôsob jej využitia pri rekreácii. Ak parametre vyhovujú, geotermálnou vodou sa priamo napúšťa bazén. V opačnom prípade sa čerpaná geotermálna voda zmiešava a zrieďuje v komore so studenou vodou.
Z takzvaných prietokových bazénov sa táto voda po ochladení odvádza do recipienta. V cirkulačných bazénoch je pridané filtračné zariadenie a vyrovnávacia nádrž, do ktorej sa privádza spätne voda z bazéna. Až po preplnení nádrže odpadová voda zo systému odteká, časť z nej sa teda používa opakovane.
V oboch prípadoch ide o takzvané otvorené geotermálne systémy a platí, že odpadová voda, ktorá z kúpalísk a akvaparkov odchádza, musí mať podľa legislatívy najviac 26 °C. Takáto voda sa nemôže vracať do podložia.
Iné je to v prípade uzavretých systémov, kde sa geotermálne médium využíva na nepriamy ohrev bežnej vody prostredníctvom tepelného výmenníka. Takáto voda sa môže využívať viackrát a vracať sa do hlbín cez reinjektážny vrt, vďaka čomu neprichádza do styku s vonkajším prostredím ani okolím.
Zloženie a kvalitu vody umelých kúpalísk u nás monitoruje Úrad verejného zdravotníctva. Počas aktuálnej kúpacej sezóny, ktorá každoročne oficiálne štartuje 15. júna, sleduje 212 umelých kúpalísk so 673 bazénmi, z toho 179 s termálnou vodou (26 %) a 494 s netermálnou (76 %).
Najväčšie rezorty vznikli pod Tatrami
O obľube akvaparkov a rekreačných komplexov svedčí aj to, že pravidelne zapĺňajú popredné priečky v rebríčku celkovo najnavštevovanejších atrakcií na Slovensku. Už v pokrízových rokoch sa ich celková návštevnosť prešvihla cez 5 miliónov ľudí ročne.
Jeden z našich najznámejších akvaparkov v Bešeňovej má štyri vonkajšie bazény s geotermálnou vodou. Otvorené sú celoročne a teplota vody sa pohybuje od 27 do 39 °C. Geotermálna voda s teplotou 60,5 °C v lokalite vyviera z hlavného vrtu s hĺbkou 1987 metrov, čo je zapamätateľné aj preto, že vrt sa realizoval v roku 1987.
Z výborného potenciálu Liptovskej kotliny ťaží aj neďaleká Tatralandia, ktorá sa takisto spolieha na výdatný zdroj v hĺbke 2 500 metrov so 60-stupňovou vodou na povrchu. Horúca voda zo zeme má v areáli všestranné využitie – okrem plnenia bazénov slúži aj na vykurovanie budov, prípravu teplej vody, nahrievanie bazénov s pitnou a morskou vodou či vodu pre tobogany.
O niečo ďalej na východ sa nachádza stredisko Aquacity Poprad, využívajúce vrt napojený na podzemný zdroj termálnej vody v hĺbke 1 200 metrov. Voda vyviera na povrch s teplotu 49 °C a vyhovujúca je aj výdatnosť zdroja, maximálne až 60 litrov za sekundu.
Aj v tomto prípade sa geotermálna energia využíva hlavne na napúšťanie vody do bazénov a ohrev bazénov, a tiež na podlahové kúrenie a predohrev úžitkovej vody. Voda energiu odovzdáva vo výmenníkoch tepla a tepelných čerpadlách. „Ak by podobné množstvo tepla bolo vyrobené spaľovaním zemného plynu, do atmosféry by bolo za jeden deň vyprodukovaných vyše 27 ton CO2,“ približuje na svojom webe popradský rezort.
Juhozápadu prajú prírodné podmienky
V juhozápadnej časti krajiny, kde sú v rámci centrálnej depresie podunajskej panvy – našej najvýznamnejšej geotermálnej oblasti – jedny z najlepších prírodných podmienok a aj najviac vrtov, patrí k najvyhľadávanejším miestam kúpalisko v Podhájskej. Komplex má zaujímavú históriu – miestny vrt patrí k najstarším na Slovensku. V obci sa realizoval v roku 1973 v rámci výskumu geologického ústavu.
S vodou sa počítalo pri vykurovaní skleníkov. Lokalita neďaleko väčších miest ju však predurčovala aj na rekreáciu. Vrt napokon siahal do hĺbky 1 900 metrov a priniesol vodu s 80-stupňovou teplotou. Pre vyšší obsah jódu má typické hnedé sfarbenie.
Prvý bazén v Podhájskej vybudovali v rámci brigády miestni obyvatelia, zhotovili ho z cestných panelov a mal rozmer 35 x 15 metrov. Už v roku 1974 sa tu pristavali aj sociálne zariadenia a šatne. Postupne pribudli ďalšie bazény a kúpalisko je v prevádzke takmer 50 rokov.
Populárnou adresou je aj Thermal Resort Vadaš v Štúrove, ktorý ťaží z dvojice geotermálnych vrtov vo svojom areáli. Mladší z nich z roku 1988 má hĺbku len 125 metrov, no geotermálna voda z neho dosahuje nadpriemerných 35 – 38 stupňov. V meste sa aktuálne pripravuje projekt, aby sa geotermálna energia z vrtov využila aj na výrobu tepla pre domácnosti, teda ako zdroj pre centrálne zásobovanie teplom.
Využitie geotermálneho vrtu na vykurovanie domácností už poznajú v neďalekom Veľkom Mederi, kde miestna kotolňa od roku 2017 namiesto plynu využíva práve geotermálnu energiu. Ochladená voda z procesu výroby putuje do miestneho termálneho kúpaliska Thermal Corvinus, kde sa využíva na ohrev vody v bazénoch. Práve tento tretí vrt v meste umožnil ďalšie rozšírenie kúpaliska.
V rámci Podunajskej nížiny a juhoslovenskej panvy nájdeme aj ďalšie kúpaliská a akvaparky, ktoré ťažia z výhodných prírodných podmienok a dostupnosti zdrojov – Vincov les v Sládkovičove, Aquapark Senec, moderný Thermalpark Dunajská Streda, AVA aquapark v Diakovciach či termálne kúpalisko v Patinciach, ktoré má najväčší interiérový bazén.
Za rekreáciou je kam vyraziť
Ani zvyšok Slovenska však nemá čo závidieť, lokality s liečivou termálnou vodou nájdeme v mnohých ďalších regiónoch.
Domáci „rekord“ patrí v tomto smere obci Gánovce v blízkosti Popradu, kde sa liečebné pramene spomínajú dokonca už v roku 1549. V minulosti tu fungovali známe kúpele, v roku 2010 tu znovuotvorili kúpalisko, aktuálne však nie je v prevádzke.
Termálne bazény nájdeme aj na Orave, kde návštevníkov víta rezort Meander Oravice. Z hĺbky 1 611 metrov tu vyviera prírodná termálna voda s teplotou 58 °C. Zásobuje všetky bazény v areáli.
Na východe, na brehu Zemplínskej šíravy nájdeme Thermalpark Šírava situovaný v obci Kaluža na polostrove Medvedia hora. Ide o jeden z mladších rezortov otvorený v roku 2012.
Geotermálna voda pochádza z prostredia zvodnených vápencov a dolomitických brekcií, podľa rozborov je balneoterapeutická a stará 6 – 10 tisíc rokov. Zložením je podobná prírodnej liečivej vode využívanej v Sobraneckých kúpeľoch, kde sa aplikuje najmä na liečbu kožných a reumatických ochorení.
Aj známe kúpeľné rezorty na strednom Slovensku (oblasť stredoslovenských neovulkanitov) sa spoliehajú na geotermálne zdroje. Platí to pre Turčianske Teplice, Dudince (so susedným kúpaliskom Dudinka), Rajecké teplice, Kováčovú, Sliač či Sklené Teplice.
Geotermálne vrty využíva aj Kupko Strehová medzi Lučencom a Veľkým Krtíšom s celoročnou prevádzkou. Zaujímavú atrakciu pre návštevníkov ponúka Santovka Wellness blízko Levíc, kde vybudovali štyri sedavé travertínové bazéniky v štýle tureckých „pamukkale“.
Originálna atrakcia v krajine polmesiaca je zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO. Predstavuje oblasť tektonického zlomu, kde na povrch vytekajú minerálne pramene bohaté na vápnik. Z minerálnej vody stekajúcej po skale vznikajú usadeniny – travertín. V priebehu tisícročí sa tak vytvorili terasy, kaskády a jazierka, ktoré sa formujú doteraz, keďže prameň je stále aktívny.
Všetky akvaparky a termálne kúpaliská na Slovensku mapuje na jednom mieste aj organizácia na podporu cestovného ruchu Slovakia.travel. Kam sa toto leto vyberiete vy?
Comments are closed.