Geotermálna energia vo svete: Prečo Slovensko zaostáva?

Geotermálna energia vo svete zažíva značný rozmach. Vo fínskych žulových horninách sa rodí unikátny projekt nemocnice napájanej teplom zo Zeme. Turecká Zorlu Energy zas stavia elektráreň, ktorá dokáže zásobovať 200 000 domácností a Keňa rozširuje svoje geotermálne kapacity o ďalších 35 megawattov. 

Je to začiatok novej éry, v ktorej teplo Zeme môže zohrať kľúčovú úlohu v energetickej transformácii. Slovensko má pritom všetky predpoklady stať sa súčasťou tejto revolúcie – pod našimi nohami sa skrýva energetický potenciál, ktorý čaká na svoje využitie.

Geotermálna energia vo svete má nové projekty

Rok 2024 prináša množstvo zaujímavých projektov po celom svete. V Turecku práve pripravujú jeden z najambicióznejších projektov roka 2024. Spoločnosť Zorlu Energy plánuje vybudovať 150 MW elektráreň v oblasti Agri Diyadin, ktorá by mohla zásobovať čistou elektrinou približne 200 000 domácností. Projekt využije systém 57 vrtov a ročne vyrobí 960 GWh elektrickej energie, čo predstavuje významný príspevok k energetickému mixu krajiny.

V kanadskej Alberte sa rozbieha inovatívny projekt Latitude 53 v oblasti Hinton. Spoločnosti E2E Energy Solutions a Novus Earth podpísali memorandum o porozumení pre vývoj unikátneho riešenia, ktoré kombinuje 10 MW geotermálnu elektráreň s vyhrievaným skleníkom pre pestovanie jahôd na ploche 20 akrov. Výstavba má začať začiatkom roka 2025 a bude realizovaná v dvoch fázach.” Tento projekt demonštruje, ako môže geotermálna energia vo svete prispieť k vytvoreniu udržateľných pracovných miest a poskytovaniu spoľahlivej základnej energie pre poľnohospodársky sektor,” uviedol Jeff Mesner, prezident Novus Earth pre Business Wire.

V Austrálii sa spoločnosť Earths Energy zameriava na zámer Paralana s pokročilým systémom EGS (Enhanced Geothermal System). Do najrozvinutejšieho geotermálneho projektu v krajine už investovali 40 miliónov dolárov. Systém EGS umožňuje využívať geotermálnu energiu aj v oblastiach, kde nie sú prirodzené horúce pramene.

Európa ukazuje cestu

Európske krajiny aktívne podporujú rozvoj geotermálnej energie systematickou štátnou podporou. Poľsko nedávno spustilo ambiciózny program podpory geotermálnych vrtov. V rámci neho poskytlo 115 miliónov EUR pre sedem miest vrátane Kalisza, Barlinka a Włocławka. “Vieme, že geotermálne zdroje v celoštátnom meradle nikdy nebudú kľúčovým prvkom systému získavania tepla, ale v lokálnom meradle môžu riešiť dôležité problémy,” uviedla poľská ministerka klímy a životného prostredia Paulina Hennig-Kloska. Najhlbší plánovaný vrt v Kruszwici má dosiahnuť hĺbku až 3290 metrov.

Vo Fínsku sa realizuje inovatívny projekt Laakso Joint Hospital, ktorý využíva unikátnu technológiu vodného kladiva pre vŕtanie v tvrdom granite. S plánovanou hĺbkou vrtu 3000-3500 metrov pôjde o jeden z najhlbších geotermálnych vrtov v krajine a najhlbší vrt realizovaný technológiou vodného kladiva v Európe. Projekt s celkovým rozpočtom 14,5 milióna EUR zahŕňa možnosť realizácie až troch vrtov. “Geotermálne vrty sú ideálne pre husto zastavané mesto – hlboký vrt nezaberá priestor a generuje neprekonateľné množstvo lokálnej environmentálne prijateľnej energie v porovnaní s bežne používaným geotermálnym vykurovaním,” vysvetľuje Sari Hildén, predsedníčka predstavenstva realitnej spoločnosti Laakso Joint Hospital.

Slovenský paradox

Napriek tomu, že Slovensko má značný geotermálny potenciál, jeho využitie je minimálne. Podľa odborníka Michala Maška z PW Energy využívame len približne 1 % z celkového potenciálu geotermálnych vôd, ktorý bol stanovený na 6716 MWt. “Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v niektorých prípadoch aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla, ale aj elektrickej energie,” vysvetľuje Mašek.

V oblasti výroby elektriny na Slovensku podľa údajov SAPI dominujú jadrové zdroje s podielom 62,1 %, zatiaľ čo obnoviteľné zdroje tvoria len 23,2 %. Pre porovnanie, v EÚ už obnoviteľné zdroje dominujú s podielom 44,7 %. Zo všetkých obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny na Slovensku prevažuje vodná energia (71 %). Ďalej nasledovaná fotovoltaikou (23 %) a bioenergiou vrátane bioplynu (6 %). Veternej energie máme inštalovanej iba 3 MW a geotermálnu energiu na výrobu elektriny nevyužívame vôbec.

Medzi hlavné prekážky rozvoja geotermálnej energie na Slovensku patria:

• Zložité povoľovacie procesy
• Zastaralá legislatíva
• Nedostatočné systémové opatrenia
• Byrokracia pri schvaľovaní projektov
• Chýbajúca pružnosť pri aplikácii podporných nástrojov EÚ
• Absentujúca finančná podpora štátu

“Čo ma znepokojuje najviac je, že v súčasných plánoch do roku 2030 sa s geotermálnou energiou v elektroenergetike prakticky nepočíta. To je pri našom potenciáli nepochopiteľné. Obzvlášť keď vidíme, ako úspešne túto technológiu využívajú iné krajiny a akým tempom a rozsahom jej rozvoj podporujú,” uvádza Michal Mašek.

Výhľad do budúcnosti

Podľa SAPI by Slovensko mohlo do roku 2030 vyrábať z geotermálnych zdrojov elektrinu s výkonom 31 MW. To by pokrylo ročnú spotrebu elektriny pre viac ako 70 000 domácností. Do roku 2050 by sa tento výkon mohol zvýšiť až na 300 MW. Ide o dostatok energie pre takmer 700 000 domácností. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

1. Zjednodušiť a zefektívniť povoľovacie konania
2. Aktualizovať legislatívu v súlade s modernými technológiami
3. Zaviesť funkčné podporné mechanizmy pre investorov
4. Implementovať nástroje podpory OZE pripravené pre členské krajiny EÚ
5. Zrýchliť proces schvaľovania nových projektov

“Je načase prestať sa uspokojovať s postojom ‘máme silné jadro’. Potrebujeme diverzifikovaný energetický mix, kde geotermálna energia môže zohrať kľúčovú úlohu – ako stabilný, lokálny a environmentálne šetrný zdroj,” uzatvára Michal Mašek z PW Energy.

Príklady z Turecka, Kanady či Fínska ukazujú, že geotermálna energia má potenciál stať sa významnou súčasťou energetického mixu. Pre Slovensko predstavuje príležitosť nielen na zvýšenie energetickej sebestačnosti, ale aj na rozvoj regiónov a vytvorenie nových pracovných miest v zelenom priemysle.