Geotermálna energia má výborné predpoklady nahradiť v systémoch centralizovaného zásobovania teplom dosiaľ preferovaný plyn. Po prudkom náraste cien fosílnych palív je alternatíva v podobe tohto obnoviteľného zdroja už nielen ekologickejším riešením, ale z dlhodobého hľadiska aj výrazne lacnejším – znamená nižšie účty za teplo.
S vykurovaním domácností pomocou geotermálneho tepla majú skúsenosti v niektorých slovenských mestách (Veľký Meder, Šaľa, Sereď, Galanta), ale aj neďaleko za našimi hranicami. V maďarskom meste Szeged vďaka tomu klesli domácnostiam účty za energie.
O paradoxe v čase prudkého nárastu cien informovala agentúra Reuters na príklade Balázsa Veresa. So svojou rodinou sa pred niekoľkými mesiacmi presťahoval zo staršej bytovky napojenej na plyn do nového bytu využívajúceho ako zdroj tepla geotermálnu energiu.
V predošlej domácnosti s rozlohou 47 štvorcových metrov platila mladá rodina za teplo mesačne 55 – 70 eur. Aktuálne sú ich účty zhruba polovičné, a ich nový byt je navyše väčší.
„Hľadali sme nový domov, ktorý bude využívať obnoviteľné zdroje. Geotermálna energia nebola naša primárna podmienka, skôr ďalší plus, keď sme sa rozhodovali pre tento konkrétny byt,“ priblížil pre Reuters 31-ročný Veres, ktorý si dnes rozhodnutie pochvaľuje.
Po Islande najväčší európsky systém
Nový domov Veresovcov patrí k takmer 600 bytom v Szegede, ktoré si už môžu užívať benefity geotermálnej energie. S jej masívnejším využívaním sa v meste na juhu Maďarska začalo v roku 2017.
Projekt čiastočne spolufinancuje Európska únia. Zámerom je prirodzene podpora prechodu k čistej, obnoviteľnej energie namiesto zemného plynu.
„Geotermom by sme radi nahradili polovicu celkovému objemu fosílnych palív využívaných na výrobu energie,“ hovorí Balasz Kobor, riaditeľ mestskej správcovskej spoločnosti.
V Szegede, kde žije 170-tisíc obyvateľov, dosiaľ vyhĺbili 27 geotermálnych vrtov. Tretina z nich je produkčných, teda horúca podzemná voda sa cez ne čerpá. Zvyšné vrty slúžia ako reinjektážne – na opätovné vracanie vody do hĺbky zeme.
Výroba tepla prebieha v 16 geotermálnych teplárňach, kde vyčerpaná voda z dvojkilometrovej hĺbky s teplotou okolo 93 stupňov odovzdáva v tepelných výmenníkoch svoju energiu. Získané teplo sa rozvádza do radnice, ďalších mestských budov a napokon aj do spomínaných bytov.
Ako dopĺňa portál Thinkgeoenergy, s dĺžkou 250 kilometrov bude po dokončení mestský potrubný systém v Szegede najväčšou centralizovanou sieťou pre zásobu tepla v Európe (mimo Islandu).
Výhodné podmienky stále nevyužívajú naplno
Teplota geotermálneho média v Szegede je veľmi podobná ako napríklad vo Veľkom Mederi, meste na juhu Slovenska, kde sa geotermálna energia využíva na vykurovanie vyše tisícky bytov od roku 2016.
Priaznivo na účty za teplo pre domácnosti v týchto projektoch vplýva fakt, že produkcia z geotermálnych zdrojov nie je závislá od externých faktorov. Proces výroby tepla prebieha lokálne, v uzatvorenom, automatizovanom systéme, využívajúcom dostupný obnoviteľný zdroj. Do cenotvorby pre samosprávu a domácnosti tak nevstupujú premenlivé vonkajšie náklady, ako ani skokovo rastúce ceny za vstupnú energetickú surovinu (zemný plyn). Výhodnú a stabilnú cenu podporuje aj najčastejší spôsob financovania geotermálnych projektov s postupným splácaním nákladov, vďaka čomu sa investícia rozkladá v čase.
Napriek projektu v Szegede, ktorý môže v mnohom inšpirovať aj iné európske mestá, má ešte Maďarsko pred sebou dlhú cestu. Krajina ako taká je totiž naďalej vysoko závislá od importu fosílnych palív. Až 80 percent plynu a 65 percent ropu pritom dováža z Ruska, a to aj po invázii na Ukrajine.
Maďarsko má pritom nadpriemerný geotermálny potenciál, jeden z najväčších v celej Európe. Rozprestiera sa na území Panónskej panvy, rozsiahlej medzihorskej depresie, ktorá sa vyznačuje dostupnosťou geotermálnych zdrojov a vysokým geotermálnym gradientom (stúpanie teploty v zemi na jednotu hĺbky). Útvar zasahuje aj na územie Slovenska, s čím súvisia priaznivé podmienky pre geotermálne projekty na východe Slovenska – v oblasti Prešovskej, Košickej či Popradskej kotliny.
Maďarsko napriek dobrým prírodným podmienkam zatiaľ geotermálnu energiu využíva len v obmedzenej miere, tvorí len dvadsatinu zo 14-percentného podielu obnoviteľných zdrojov v krajine. V roku 2021 však Ministerstvo pre inovácie a technológie predstavilo prvý ucelený projekt podpory rozvoja geotermálnej energie, keď spolufinancovaním podporilo prieskumné vrty s cieľom znížiť riziko investorov. Na Slovensku sa zatiaľ podobná centrálna schéma neprezentovala, zopár rozbehnutých projektov je samostatnou iniciatívou súkromných investorovm či samospráv.
Comments are closed.