Aj vy si predstavujete geotermálnu elektráreň ako hlučné miesto plné prachu, ktoré by ste nechceli mať v susedstve? Opak je pravdou. Výstavba elektrárne, či už ako samostatného zariadenia alebo súčasti geotermálneho parku, môže priniesť prospech okolitým komunitám.
Energia spod zeme je nielen zdrojom udržateľnej a lacnej energie, ale prináša aj výhody v oblasti verejného zdravia, služieb či nových pracovných príležitostí.
Čistejší vzduch aj vďaka geotermálnej energii
Napriek tomu, že to tak na prvý pohľad nevyzerá, je kvalita vzduchu v EÚ aj napriek mnohým legislatívnym nariadeniam stále problematická.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry na znečistenie ovzdušia v Európe zomrie každoročne najmenej 250.000 ľudí.
Medzi dôvody patrí nielen automobilová doprava, ale aj používanie tuhého a často nevhodného paliva.
Situácia je podľa Správy o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike najkomplikovanejšia v horských údoliach ako aj v oblastiach s dostupným palivovým drevom a nepriaznivými rozptylovými podmienkami.
Obyvatelia týchto miest sú tak paradoxne vystavení vyššiemu riziku vzniku akútnych a chronických respiračných ochorení, napr. astmy.
Rastie u nich takisto riziko kardiovaskulárnych ochorení vrátane ischemickej choroby srdca, mŕtvice a rakoviny pľúc, a to najmä u detí, starších ľudí a tehotných žien.
V zahraničí prinieslo využitie geotermálnej energie zlepšenie
Aj preto je vhodné, aby sa krajina viac zameriavala na udržateľné zdroje energie, vrátane tej spod zeme.
Výstavba zariadení, ktoré využívajú geotermálnu energiu, totiž dokázateľne zlepšila kvalitu vzduchu v krajinách, ktoré dali tejto energii šancu.
Medzi prvé patril Island, ktorý začal využívať geotermálnu energiu už v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Motivovala ho k tomu skúsenosť z prvej svetovej vojny, počas ktorej jeho obyvatelia museli znášať tvrdú zimu s obmedzenými zásobami uhlia, ktoré sa v minulosti využívalo aj na výrobu elektriny. Rozhodli sa preto využiť alternatívu v podobe geotermálnej energie.
Výstavba elektrární a parkov navyše prispela k zlepšeniu kvality ovzdušia v Reykjavíku a pozitívne ovplyvnila zdravie obyvateľov. Dnes sú takmer všetky domy v oblasti pripojené na systém centrálneho diaľkového vykurovania a ide o jedno z miest s najčistejším vzduchom na svete.
Konkuruje mu talianske mesto Chiusdino, ktorého geotermálna elektráreň využíva geotermálnu paru nielen na výrobu elektriny, ale aj ako primárny zdroj vykurovania pre domovy, obchody a remeselné dielne.
S druhou fázou projektu sa mesto Chiusdino stalo úplne bezuhlíkové, eliminovalo všetky emisie CO2 z jemných častíc z kotlov a pecí poháňaných fosílnymi palivami.
Výstavba elektrárne – menej hlučná alternatíva pre komunity
Neviditeľným zabijakom je podľa januárovej správy Európskeho dvora audítorov (EDA) aj hluk. Dlhodobé vystavenie jeho nadmerným hladinám pritom môže mať nepriaznivé účinky v podobe porúch spánku, úzkostí a problémov s duševným zdravím.
To má za následok 48.000 nových prípadov srdcových ochorení a 12.000 predčasných úmrtí v Európe ročne. Riešením by mohlo byť aj nahrádzanie hlučných energetických zariadení tichšími a udržateľnejšími alternatívami.
Príkladom je Nemecko, ktoré sa rozhodlo do roku 2038 odstaviť všetky uhoľné elektrárne. Úroveň hluku v týchto zariadeniach sa pritom pohybuje približne na úrovni 80 až 85 dB.
Prevádzka geotermálnych zariadení je tichšia, čoho príkladom je aj elektráreň v nemeckom meste Holzkirchen, kde počas prevádzky namerali úroveň hluku len 46 dB, a to priamo v areáli elektrárne. Pre priblíženie, ide o úroveň zvuku, ktorú vydávajú štandardné chladničky v domácnostiach.
Geotermálna energia vie pomôcť s lacnejšími a dostupnejšími verejnými službami
Výstavba elektrárne na geotermálnu energiu môže takisto zabezpečiť dostupný, stabilný, čistý a bezpečný zdroj energie pre menej rozvinuté regióny.
Príkladom je Keňa, kde ešte v roku 2013 malo prístup k elektrine približne 28% obyvateľov. Geotermálna energia pomohla toto číslo posunúť na 71% v roku 2020. Týmto spôsobom sa elektrická energia dostala do nemocníc a škôl v odľahlých oblastiach.
V rozvinutých krajinách geotermálne zariadenia pomáhajú efektívnejšie vykurovať školy alebo bazény a zabezpečuje roztápanie snehu na chodníkoch či mostoch. Príkladom je nielen spomínaný Reykjavik, ale aj mesto Klamath Falls v Oregone.
Prístup k elektrine v takýchto oblastiach vstupuje do života ľudí a umožňuje im zásadne zlepšiť kvalitu každodenného života – nemocnice môžu používať napr. diagnostické prístroje, školy získavajú počítače a internet, rodiny majú bezpečné osvetlenie či chladničky na potraviny.
Elektrifikácia vytvára nové ekonomické príležitosti prostredníctvom malých podnikov a dielní, ktoré stimulujú miestnu ekonomiku.
Ženy sa oslobodzujú od časovo náročných činností ako zber dreva a môžu sa venovať produktívnejším aktivitám. Geotermálna energia sa tak stáva katalyzátorom rozvoja, ktorý transformuje celé regióny z energetickej chudoby na cestu k udržateľnému rozvoju.
Výstavba elektrárne ako ekonomický stimul regiónu
Stabilná cena elektrickej energie láka do regiónov s geotermálnymi zariadeniami aj nové podnikateľské príležitosti.
Príkladom je firma BOSCH, ktorá spolu s ITK Engineering postavila v spomínanom Holzkirchene areál pre viac ako 1200 ľudí.
Nejde však o jediný príklad z Nemecka. Krajina totiž myslí zelenú transformáciu vážne. Potvrdzuje to aj pripravovaný projekt spoločnosti Eavor-Loop, ktorý má generovať mestu Geretsried a jeho okoliu až 4 000 pracovných miest.
Výstavba elektrárne využívajúcej geotermálnu energiu vie zabezpečiť regiónom aj moderné technológie pre kaskádovité využitie tepla.
Tie prinášajú pracovné príležitosti nielen v samotnej elektrárni, ale aj v iných odvetviach, najmä v poľnohospodárstve, napr. pri pestovaní ovocia, zeleniny a kvetov alebo pri chove rýb či wellnesse.
Významný posun v tejto oblasti možno pozorovať opäť v Keni pri pestovaní kvetov, kde sa využíva geotermálna energia na vykurovanie skleníkov.
Sektor priamo zamestnáva približne 200-tisíc ľudí, nepriamo 2 milióny, pričom geotermálna energia pomáha udržaniu jeho konkurencieschopnosti v medzinárodnom meradle. Krajina je totiž v prvej pätici exportérov rezaných kvetov do EU a Ruska.
Výstavba elektrárne v slovenských podmienkach
Všetky tieto výhody by pritom mohlo vo väčšej miere čerpať aj Slovensko, najmä kvôli jeho geotermálnemu potenciálu.
Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) vo svojej tohtoročnej správe zdôraznil v našich podmienkach existenciu 31 oblastí s geotermálnym potenciálom až 1000 MWt.
Podľa aktuálnych modelov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) ide pravdepodobne o potenciál udržateľného rozvoja pre obdobie viac ako 100 rokov. Celkový geotermálny energetický potenciál Slovenska je podľa ŠGÚDŠ až 6,716 MWt.
Odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy však upozorňuje, že krajina využíva z tohto potenciálu len zlomok energie.
“Európski experti videli jasne aj naše slabiny, najmä dlhé povoľovacie procesy, nedostatok cielených investícií do prieskumu a chýbajúcu národnú stratégiu,” dodáva odborník.
Pozitívom je, že europoslanci oceňujú slovenský prístup ku plánovanému kaskádovitému využitiu tepla v geotermálnom parku Ľubotice, ktorý PW Energy pripravuje.
Lokálnu ekonomiku by malo posilniť viac ako 200 priamych a nepriamych pracovných miest, pričom komunita po dokončení parku bude užívať aj spomínané výhody čistejšieho vzduchu. Projekt by mal totiž ušetriť viac ako 20.000 ton emisií a spĺňať prísne požiadavky týkajúce sa hlučnosti prevádzky.
Finalizácia schvaľovania zmeny územného plánu obce Ľubotice, s územím pre výstavbu geotermálneho parku Ľubotice by pritom mala prebehnúť do konca roka 2025.
Comments are closed.