Exotický ostrov v Karibiku rozvíja projekty, ktorými chce dosiahnuť vyššiu odolnosť voči klimatickým zmenám. Do roku 2030 chce mať stopercentné zastúpenie lokálnych obnoviteľných zdrojov vo vlastnej energetickej produkcii. Medzi projektmi je aj prvá geotermálna elektráreň, vďaka ktorej získajú cenovo dostupnú a stabilnú energiu nielen obyvatelia Dominiky, ale aj susedných ostrovov.
Ostrov Dominika leží v Karibskom mori medzi Martinikom a Guadeloupe. Má približne 70-tisíc obyvateľov a je domovom druhého najväčšieho horúceho prameňa na svete Boling Lake.
Práve geotermálne bohatstvo ostrova predstavuje sľubnú príležitosť rozvoja čistej výroby energie. V roku 2020 krajina vypracovala dokument CRRP (Climate Resilience and Recovery Plan), ktorý definuje nástroje na vybudovanie klimatickej odolnosti. Reaguje na extrémne výkyvy počasia vrátane hurikánu Maria pred 6 rokmi, ktorý zničil vyše 90 % obydlí na ostrove.
Jedným z cieľov CRRP je dosiahnutie uhlíkovo neutrálnej Dominiky do roku 2030. Hlavnými nástrojmi sú rozvoj zalesnenej plochy a stopercentný podiel obnoviteľných zdrojov na domácej produkcii tepla a elektriny. Priviesť do cieľa má krajinu aj geotermálna energia.
Tá pochádza zo zostatkového tepla zemského jadra. Ide o formu obnoviteľnej energie, ktorá sa nachádza na celej planéte nepretržite a prakticky v nevyčerpateľnom množstve. Z pohľadu nákladov počas celého životného cyklu sú geotermálne teplo aj elektrina jedny z najlacnejších zdrojov čistej energie.
Geotermálna energia tak zabezpečí nielen nižšie emisie skleníkových plynov, ale aj stabilnejší energetický zdroj. V súčasnosti sa Dominika spolieha na fosílne palivá, ktoré sú na ostrov importované lodnou dopravou neustále ohrozovanou nevyspytateľným počasím. To predstavuje čoraz väčšie riziko.
Klimatická odolnosť sa má dosiahnuť najmä spoľahlivými dodávkami elektrickej energie. Na naplnenie plánu očakáva vláda napríklad medzi rokmi 2025 a 2030 celkový inštalovaný výkon geotermálnych elektrární na úrovni 50 MWe, ktorý by mal pokryť viac než dvojnásobok súčasnej elektrickej spotreby ostrova.
Prvá geotermálna elektráreň
V údolí Roseau, kde má stáť pilotný projekt výroby geotermálnej elektriny, prebehli prieskumné vrty už v roku 2012. Odvtedy prešiel projekt viacerými obmenami a práve vstupuje do finálnej konštrukčnej fázy.
Plánovaný inštalovaný výkon elektrárne je 10 MWe. Zásobovať geotermálnou energiou má 23-tisíc domácností.
Časť potrebných investícií na dokončenie projektu vo výške približne 60 miliónov dolárov už má vláda pokrytú partnermi zo súkromného sektora. Neustále však hľadajú ďalšie zdroje, aby mohli komunitám na ostrove doručiť čo najlacnejšiu elektrickú energiu. Počiatočná investičná náročnosť je síce vysoká, ale minister zahraničných vecí, medzinárodného obchodu a energetiky Vince Henderson to ako problém nevníma.
„Keď už raz geotermálna elektráreň stojí, pri vhodnom dizajne a údržbe vie fungovať 50 až 60 rokov,” konštatoval minister na konferencii Geothermal Global Partners, ktorú organizovala miestna vláda spolu s Medzinárodnou agentúrou pre obnoviteľnú energiu IRENA, Ministerstvom zahraničných vecí USA a regionálnych komisií OSN.
Na výstavbu elektrárne sú naviazané tiež ďalšie projekty. Patrí sem napríklad vybudovanie novej prenosovej sústavy, ktorá má spojiť elektráreň s najväčšími mestami na ostrove. V apríli tohto roku podpísal developer geotermálnej elektrárne dohodu o vývoji prvej geotermálnej výroby vodíka v Karibiku.
Klimatická odolnosť podstatnejšia ako prekážky
Prvá geotermálna elektráreň na Dominike má za sebou strastiplnú jazdu. Jej spustenie bolo pôvodne naplánované na rok 2013. Neskôr sa posunulo o rok a následne do roku 2017. Ešte v polovici minulého roka komunikovali vládni predstavitelia spustenie elektrárne v roku 2024. Momentálne vláda plánuje elektráreň zapojiť do siete v roku 2025.
Medzi dôvody patria extrémne počasie a financie, ale aj samotný charakter projektu takýchto rozmerov. “Priemerná doba od začiatku po koniec je u geotermálnych projektov 7 až 10 rokov. Pravdou je, že tento typ investície a technickej práce nie je vôbec jednoduchý,” vysvetlil Henderson.
Skúsenosti s rozvojom geotermálnych projektov z celého sveta dokazujú potrebu podporných nástrojov. K účinným nástrojom patria feed-in tarify, ktoré pomohli urýchliť geotermálny rozvoj napríklad v Turecku alebo schémy na zmiernenie rizika, ktoré podporujú rozvoj geotermálnych technológií v Holandsku, Francúzsku či Maďarsku.
V cieľovej rovinke však čaká vyššia klimatická odolnosť, ktorú karibský ostrov potrebuje. Vidia to tak najvyšší vládni predstavitelia.
„Máme rozhodne viaceré jazvy, ale hľadíme na výhru, ktorou je zníženie nákladov na elektrickú energiu pre všetkých občanov a prospekt nového zdroja príjmov pre štát v podobe predaja prebytočnej obnoviteľnej energie našim susedom,” objasnil premiér Dominiky Roosevelt Skerrit.
Comments are closed.