fbpx

Spoločnosť PW Energy predstavila druhý zo svojich projektov geotermálnych elektrární na Slovensku. Po Žiari nad Hronom plánuje vybudovať tento typ zariadenia aj v katastri obce Ľubotice pri Prešove. Na východe Slovenska, konkrétne v oblasti prešovskej kotliny, sa potvrdili nadpriemerné prírodné podmienky. Geotermálna elektráreň bude mať inštalovaný výkon 6,3 až 6,5 elektrických megawattov (MWe).

Zámer na výstavbu geotermálnej elektrárne východne od mesta Prešov podala aktuálne PW Energy na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Z dokumentu vyplývajú detaily pripravovaného projektu. 

Slovenská spoločnosť počíta s investíciou 54 miliónov eur v prvej etape. V rámci nej má vzniknúť v Ľuboticiach geotermálne stredisko s tromi produkčnými a tromi reinjektážnymi vrtmi v hĺbke do 4 kilometrov.

„Prvý vrt s označením GPS-1 [Prešov] bude zvislý, nasledovať bude ďalších 5 odklonených vrtov, ktorých geologicko-technický návrh bude spracovaný po realizácii prvého vrtu,“ uvádza spoločnosť v zámere.

Aj v tomto prípade sa teda aplikuje spätné zatláčanie geotermálnej vody do horninového podložia. Ako technologické riešenie na výrobu elektriny sa využije binárny cyklus (ORC).  

Inštalovaný výkon zariadenia sa predpokladá na úrovni 6,3 až 6,5 elektrického megawattu (MWe). Očakávaná ročná dodáva elektrickej energie do siete je na úrovni 43 610 MWh, počíta sa aj s využitím reziduálneho tepla (CZT, priemysel, poľnohospodárstvo, rekreačné účely).

Mapa hustoty tepelného toku (tok energie na jednotku plochy za jednotku času) identifikuje oblasti s najväčším potenciálom pre čerpanie geotermálnej energie. Podmienky sa zlepšujú s tmavšími farbami (červené, ružové a fialové plochy) (zdroj: Energiazozeme.sk)

„Celkový potenciál prešovskej kotliny odhadujeme zhruba trojnásobne, teda na približne 20 MWe. Elektrina vyrobená z geotermálnej energie by tak mohla zásobovať viac ako 50-tisíc domácností. Benefitom je tiež možnosť využiť zostatkové teplo z výrobného procesu, ktoré je vhodné ako zdroj na centrálne zásobovanie teplom pre domácnosti, ale zužitkovať sa dá aj v priemysle, poľnohospodárstve či na rekreačné účely,“ približuje Michal Mašek, projektový manažér PW Energy.

Nadpriemerné podmienky na východe

V okolí Prešova vlastní PW Energy od roku 2018 licenciu k prieskumnému územiu Teriakovce. Voľba bola logická – hydrogeologické podmienky sa v oblasti už v minulosti vyhodnotili ako nadpriemerné, čo je predpoklad na úspešné čerpanie geotermálnej energie.

Prešov dokonca vychádza z lokalít, ktoré investor v rámci územia Slovenska posudzoval, ako jedna z najperspektívnejších lokalít. Hoci najvyšší teplotný gradient bol zaznamenaný inde – v oblasti Východoslovenskej nížiny, prieskum tam nepotvrdil výskyt vody – prirodzených geotermálnych kolektorov.

Naproti tomu Prešov spĺňa obe základné požiadavky na čerpanie geotermálnej energie. Teplotný (geotermický) gradient, vyjadrujúci stúpanie teploty v zemskej kôre s pribúdajúcou hĺbkou, je tu takisto nadpriemerný – okolo 40 stupňov Celzia na kilometer (svetový priemer 25 – 30 stupňov Celzia, slovenský priemer okolo 38 stupňov Celzia). Zároveň by sa v podloží mala nachádzať geotermálna voda, čo naznačuje aj vrt PS-1 realizovaný v minulosti. Siahal do hĺbky troch kilometrov a realizovaný bol za účelom hľadania ropy a plynu. Tieto sa síce nenašli a vrt sa napokon na tento účel nevyužil, no na geotermálnu vodu v projekte narazili.

Hlavná záujmová oblasť PW Energy sa nachádza severovýchodne od tohto vrtu, kde sa podľa dostupných dát rozliehajú kolektory a podmienky sa ešte zlepšujú.

Seizmický prieskum v teréne prebiehal v okolí Prešova s mohutnými vozidlami Vibroseiz (zdroj: PW Energy)

Potvrdilo to aj nové skúmanie lokálnej geológie odborníkmi vrátane seizmického prieskumu v teréne, ktorý sa tu pozdĺž dvoch profilov realizoval pomocou vozidiel Vibroseiz. PW Energy aj v prípade prešovskej lokality spolupracovala s uznávaným expertom na geotermálnu energiu, doktorom Jamesom Koenigom, ktorý sa podieľal na desiatkach projektov po celom svete.

Priaznivé teploty v dostupnej hĺbke

Východiskom prieskumu bolo, že geotermické charakteristiky severnej časti prešovskej kotliny sú priaznivé najmä v čiastkovej depresii východne od systému hornádskych zlomov. Ide o oblasť, kde sa predpokladá zaklesnutie takzvaných kolektorských hornín, teda štruktúry, ktorá umožňuje vytvorenie prirodzeného „zásobníka“ vody v podloží.

Práve tieto potenciálne geotermálne kolektory boli predmetom prieskumu, na základe ktorého bol vytvorený koncept hlbinnej stavby kotliny. Primárne vrstvy vápencov a dolomitov hľadajú  geológovia v hĺbke preto, že majú najlepšiu priepustnosť a umožňujú vytvorenie kolektora. Takzvané karbonátické horniny (dolomity, vápence, ílovce) sa vrstvili pred miliónmi rokov, konkrétne v období triasu. Skúmanie kolektorov pri Prešove potvrdilo, že v predpokladanom hĺbkovom intervale 3 100 – 3 850 metrov pod zemou sa v lokalite nachádzajú vyhovujúce vrstvy a ložiskové teploty okolo 130 – 150 stupňov Celzia.

Aj v prípade prešovského projektu bude nasledovať prieskumný vrt, ktorý by mal potvrdiť nadpriemerné podmienky, hovorí Michal Mašek z PW Energy (zdroj: PW Energy)

„Tieto závery sú veľmi priaznivé a zvyšujú pravdepodobnosť úspešnosti projektu. Naznačujú, že v okolí Prešova sa v dostupnej hĺbke nachádza využiteľná geotermálna energia. Prieskumný vrt by mal tieto predpoklady potvrdiť. Teplota geotermálnej vody okolo 140 stupňov Celzia je z hľadiska produkcie zelenej elektriny vyhovujúca,“ sumarizuje pre Energiazozeme.sk Mašek.

Prieskumný vrt bude v prípade overenia prítoku geotermálnych vôd vystrojený ako definitívny objekt pre dlhodobú exploatáciu geotermálnych vôd. PW Energy počíta so začiatkom realizácie v druhom štvrťroku 2022.

„Sme si vedomí toho, že niekoľko projektov s využitím geotermálnej energie na energetické účely sa  v minulosti na východe rozbehlo, ale nedotiahli sa do fázy reálneho využitia. Strávili sme veľa času prípravou nášho zámeru, aby bol úspešný a vykonateľný. Som rád, že sa posúvame bližšie k realizácii a že do Prešova môžeme priniesť unikátny projekt, ktorý má potenciál ešte viac podporiť ekonomický rozvoj regiónu a pritiahnuť doň ďalšie investície,“ dodal Mašek.

Comments are closed.