Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje na nelogické administratívne prekážky, ktoré brzdia rozvoj geotermálnej energie na Slovensku. Riešenie má v rukách štát, hovoria odborníci.
Geotermálna energia predstavuje účinnú a zelenú alternatívu k čoraz menej dostupnému zemnému plynu. Rozvoju tohto čistého a udržateľného obnoviteľného zdroja však u nás bránia nastavené pravidlá, ktoré okrem iného znemožňujú čerpanie kľúčovej investičnej podpory z európskych prostriedkov. Tie by pritom mohli prispieť k vzniku nových projektov. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozornila na dve bariéry rozvoja tohto zdroja energie u nás.
Geotermálne vrty ako najrizikovejšia súčasť projektov
Geotermálne projekty patria k nákladným investíciám. Mnohých investorov okrem výšky potrebného vstupného kapitálu odrádza najmä počiatočné riziko spojené s realizáciou vrtov. „To síce možno minimalizovať napríklad vykonaním geofyzikálnych meraní, no úplne vylúčiť sa nedá. Aj napriek podrobnému prieskumu a meraniam v teréne sa totiž až počas realizácie zistí, či má vrt očakávané parametre – výdatnosť, teplotu a vhodné chemické zloženie geotermálnej vody, a teda, či ho je možné využiť na výrobu zelenej energie,“ vysvetľuje odborník na geotermálnu energiu Oto Halás, riaditeľ spoločnosti Slovgeoterm.
Realizácia vrtov, teda táto „kritická“ fáza, pritom zhltne zhruba 50 – 75 percent celkového rozpočtu projektu. Európska únia vyhradila na zelené investície v rozpočtových výdavkoch prostriedky v rámci podporného Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktorý počítal s financovaním zámerov aj v oblasti rozvoja geotermálnej energie. U nás už tento program takisto v uplynulých rokoch prispel k realizácii viacerých projektov, financovanie zámerov v oblasti využívania geotermálnej energie však medzi nimi nie je.
Dôvod č.1: Geotermálne vrty bez podpory z eurofondov
Dôvodom je nastavenie oprávnenosti výdavkov, ktoré určuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). V príručke agentúry sa totiž medzi neoprávnenými výdavkami, teda takými, ktoré o podporu žiadať vôbec nemôžu, nachádza aj geologický prieskum za účelom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska.
„V zmysle slovenskej legislatívy spadá každý geotermálny vrt pod pojem geologický prieskum. Vždy ide o prieskumný vrt, až kým sa práve jeho realizáciou a následnou hydrodynamickou skúškou nepotvrdia skutočné parametre geotermálneho zdroja. Táto činnosť však sama o sebe nemá nárok na čerpanie prostriedkov. Vo výsledku sa teda investori na Slovensku nemajú možnosť obrátiť so žiadosťou o dotáciu na projekty počítajúce s rozvojom geotermálnej energie z primárneho európskeho zdroja finančnej podpory,“ približuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Tieto pravidlá platia, hoci využitie geotermálnej energie do kategórie jednoznačne spadá: má nespochybniteľný význam pre skvalitnenie životného prostredia a prechod k ekologickejšej, bezpečnej výrobe energie. Zároveň predstavuje hmatateľnú podporu zelenej ekonomiky a udržateľného hospodárstva, a to aj prostredníctvom stimulácie pridružených investícií v regiónoch. „Ako logické sa javí zrovnoprávnenie čerpania prostriedkov s okolitými krajinami. To by umožnila úprava, ktorá by definovala, aby prieskumný vrt za účelom využitia geotermálnej energie a geotermálnych vôd nebol neoprávneným výdavkom, nakoľko jeho energetický potenciál je po odvŕtaní a vykonaní hydrodynamickej skúšky presne určený,“ tvrdí Michal Mašek, projektový manažér spoločnosti PW Energy, ktorá na Slovensku plánuje realizovať výstavbu geotermálnej elektrárne pri Prešove.
Dôvod č.2: Nemožnosť doložiť požadované povolenie
Druhou zásadnou prekážkou čerpania európskych peňazí v prípade geotermálnych projektov je celkové nastavenie podmienok pri špecifických výzvach z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Jedna z nich určuje, že pre doloženie relevantnosti projektu je žiadateľ povinný disponovať právoplatným povolením na jeho realizáciu (napríklad stavebné povolenie) vydaným príslušným povoľovacím orgánom, vrátane projektovej dokumentácie.
Hoci v uvedenej formulácii sa „stavebné povolenie“ uvádza len ako príklad právoplatného povolenia, v praxi ho SIEA vyžaduje pri všetkých zámeroch. Pri geotermálnych projektoch ho však nie je možné získať pred realizačnou fázou, teda v čase, keď je potenciálne spolufinancovanie projektu pre investora kľúčové.
Stavebné povolenie sa totiž pri geotermálnych vrtoch (na rozdiel od iných stavieb) vydáva až dodatočne, a to po splnení viacerých ďalších podmienok vrátane zrealizovanej hydrodynamickej skúšky, výpočtu množstiev vôd, schválenej záverečnej správy Ministerstvom životného prostredia, či získania vodoprávneho povolenia, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie o povolení užívania vrtov (kolaudačné rozhodnutie). Nesúlad dotvára fakt, že podľa geologického zákona predstavuje postačujúce a plnohodnotné povolenie na realizáciu geotermálneho vrtu určené prieskumné územie (stavebné povolenie sa nespomína).
„Odstránením tejto bariéry pri čerpaní prostriedkov z eurofondov by bolo akceptovanie rovnako relevantných dokumentov – rozhodnutie o určení prieskumného územia spolu s podaným zámerom štúdie vplyvov na životné prostredie,“ približuje Mašek.
Cieľom uľahčenia cesty k investičnej podpore je výrazné zatraktívnenie sektora a zvýšenie záujmu investovať do geotermálnych projektov. „Samozrejme, kľúčové je tiež to, že dotácie na realizáciu vrtov by výrazne pomohli k zníženiu investičných nákladov, a tak priamo ovplyvnili zníženie cien energie pre koncových odberateľov,“ dodáva Halás.
Comments are closed.