Slovník pojmov

Termálny prameň, z ktorého vystrekujú prúdy horúcej vody a pary do vzduchu.

Je jedna z geo-vied, zaoberá sa vývojom, stavbou, zložením a vlastnosťami Zeme.

Sústava technologických zariadení, pomocou ktorých sa čerpaná geotermálna energia využíva na výrobu elektrickej energie (a zostatkového tepla). Energetický potenciál energie z podložia sa využíva na produkciu tlaku, ktorý poháňa turbínu generátora.

Tepelná energia pod zemským povrchom pochádzajúca ešte z čias formovania planéty. Zvnútra Zeme prestupuje k povrchu a vyžaruje do priestoru. Ide o netradičný zdroj obnoviteľnej energie s prakticky nevyčerpateľným potenciálom.

Tepelná zóna, v ktorej horninové podložie a jeho formácia umožňuje akumulovať tekutinu (voda, para) umožňujúcu využitie geotermálnej energie. Na prenos tepla vplývajú geologické a hydrologické vlastnosti v území.

Súvisiaci s vnútorným teplom Zeme.

(tepelný/geotermálny)  Vyjadruje teplotný nárast na jednotku hĺbky. Priemerná hodnota dosahuje 30 stupňov Celzia na jeden kilometer. Hodnotu ovplyvňujú rôzne faktory, v oblastiach s vulkanizmom býva spravidla gradient vyšší (do 70°C), naopak v oblastiach pevninských štítov nižší (k 15°C).